Ľavicový starosta Milan Ftáčnik kandidoval s podporou Smeru. Vedie zastupiteľstvo, v ktorom výrazne dominuje pravica – 37 poslancov zo 40 patrí do koalícieSDKÚ-DS a KDH. Chce, aby výstavba v Petržalke bola regulovaná. Pripúšťa, že mestskej časti chýbajú športoviská aj krytá plaváreň. Kritici mu vyčítajú, že v mestskej časti, ktorú vedie, nebýva.
V petržalskom zastupiteľstve výrazne dominuje pravica, vy ste ľavicový starosta. Priamo na zastupiteľstve však k výrazným sporom medzi vami a opozíciou navonok neprichádza. Čím to je? Je to tak aj v zákulisí?
„Je to tak preto, že sa navzájom rešpektujeme. Ja rešpektujem, že zastupiteľstvo bolo zvolené a vykonáva svoj mandát a poslanci rešpektujú, že ja som bol zvolený ako starosta. Dôležité je tiež, že sa sústreďujeme na vecné otázky. Dokázali sme si určiť priority mestskej časti, ktorým sa chceme venovať v prvom rade. Tie vychádzajú z môjho volebného programu a programov SDKÚ-DS a KDH. Samozrejme, máme aj odlišné názory, ale diskutujeme o nich pred zastupiteľstvom.“
Čo myslíte, prečo to v Ružinove nejde?
„Chýba tam vzájomný rešpekt medzi zastupiteľstvom a starostom. My sme povinní hľadať dohodu. Starosta si nemôže vyberať zastupiteľstvo.“
V Petržalke sa chystá veľký rozvoj, rozsiahle stavby – aj dopravné – či vybudovanie petržalského City. Viackrát ste vyhlásili, že chcete, aby výstavba v Petržalke bola regulovaná a aby mestská časť presadzovala verejný záujem. Akú reálnu šancu má mestská časť ovplyvniť výstavbu na pozemkoch, ktoré jej nepatria a výstavba je v súlade s územným plánom? Napríklad ako Petržalka City?
„Môžeme prijať územný plán zóny. Ten detailnejšie reguluje územie ako územný plán, ktorý schvaľuje mesto. Môže určovať každú parcelu, stanoviť výšky, priestor na zeleň. To chceme urobiť práve v prípade Petržalka City. Pripraviť zonálny plán však trvá 13 až 18 mesiacov.“
Aký je váš názor na to, kto má rozhodovať o urbanizme a architektúre? Laici alebo odborníci?
„Plán zóny pripravujú odborníci, urbanisti a architekti, schvaľujú ho poslanci mestskej časti. A tí by mali zohľadňovať aj stanovisko občanov. Dotknutí občania majú právo vyjadriť sa a my máme všetky pripomienky.“
Jedným z veľkých území, ktoré sa majú v Petržalke zmeniť, je Matador. S podnetom na zmenu územného plánu z priemyselnej výroby na občiansku vybavenosť prišiel taliansky investor, ktorý tu vlastní výrobné haly. Aký je váš postoj k navrhovanej zmene?
„Zmenu navrhla aj samospráva. Súhlasím s ňou. Problematicky ju však pociťujú najmä obyvatelia starej Petržalky, ktorí bývajú na hranici areálu. K detailom sa ešte vyjadríme pri prerokúvaní urbanistickej štúdie.“
Obyvateľom prekáža každá vysoká stavba, v Petržalke znížili petíciou Vista Tower, navrhovaná výška budov im prekáža aj v Petržalka City. Pritom urbanista Tibor Alexy tvrdí, že sprehľadnia Petržalku, vytvoria dominanty. Čo si myslíte vy?
„Chápem obavy obyvateľov, že výškové budovy, ktoré by rástli ako huby po daždi, môžu úplne zmeniť charakter Petržalky. Na druhej strane myšlienka systematicky budovaných dominánt je namieste. Chýba mi usmernenie z úrovne mesta. Hlavný architekt Štefan Šlachta naznačoval, že mesto má v Petržalke vytypované lokality vhodné na výškové stavby. S nami to však nikto nekonzultoval.“
Páči sa vám návrh Petržalka City?
„V zásade áno. Návrh ráta aj so zeleňou a občianskou vybavenosťou.“
Nepotrebuje samospráva, aby jej radil pri rozhodnutiach urbanista?
„Uvažujeme o zriadení funkcie hlavného architekta mestskej časti. Bolo by dobré, keby tu bol človek, ktorý by sa koncepčne venoval stavebnému rozvoju v Petržalke.“
Ako ste sa dostali k politike?
„Bolo to na zlome roku 1989. Padol som do vysokej politiky rovnými nohami na mimoriadnom zjazde Komunistickej strany Slovenska. Bol som jedným z tých, ktorí prispeli k jej transformácii na Stranu demokratickej ľavice.“
Vaše volebné plagáty hlásali, že viete, ako pomôcť Petržalke. Pomohli ste jej? V čom?
„Mal som ešte jedno heslo: Dám Petržalke viac. Po roku ešte nemôžem hovoriť, že sa mi všetko podarilo. Je pár vecí, ktoré sme už urobili – rozšírenie kapacít sociálnych zariadení, poradenské služby pre obyvateľov, schválenie programu riešenia statickej dopravy. Ale dúfam, že sa mi podarí pomôcť Petržalke najmä po finančnej stránke. Snažím sa navrhnúť taký spôsob delenia peňazí medzi mesto a mestské časti a medzi mestské časti navzájom, aby bol lepšie ohodnotený prínos Petržalky pre Bratislavu. Ak sa to podarí, bude to reálna pomoc Petržalke a budú zdroje aj na napĺňanie schválených priorít. Tento rok sme mali krízový rozpočet, mali sme o 30 miliónov menej ako v roku 2006.“
Na takú zmenu ale potrebujete súhlas mestského zastupiteľstva.
„Veď na tom pracujem! Podarilo sa mi už získať súhlas starostov na zmenu rozdelenia financií medzi mestské časti, ktorý pomôže prakticky všetkým, aj Petržalke.
Médiá dlho premieľali váš zdanlivý trvalý pobyt v Petržalke a byt v Starom Meste. Kde v súčasnosti trávite väčšinu času?
„V Petržalke. Tu trávim väčšinu dňa, do bytu v Starom Meste sa vraciam až večer.“
Myslíte si, že je dôležité, aby starosta aj žil v mestskej časti, ktorej starostuje?
„Myslím, že je dôležité, aby bol s mestskou časťou zžitý. Ja som žil v Starom Meste do šiestich rokov, potom v Ružinove, a 19 rokov v Petržalke. Zakladal som si tu rodinu. Omnoho lepšie rozumiem Petržalke ako Starému Mestu.“
Prečo ste sa z nej teda odsťahovali?
„Bolo to viac želanie mojej manželky. Urobil som to pre pokoj rodinného kozuba. Mne Petržalka vyhovovala, aj teraz som tu kupoval synovi byt.“
Ako sa vám páči návrh celomestského centra Petržalka na pravom brehu Dunaja?
„Nemôžem povedať, že by sa mi páčil. S tým sa už ale nedá veľa urobiť, tam je už schválený zonálny plán. Schválilo ho mestské zastupiteľstvo. Mestská časť ho pripomienkovala.“
Podľa architektov bude skôr patriť mestu ako Petržalke. Od nej ju oddeľuje diaľnica, premostená len zopár lávkami. Urbanista tvrdí, že pomôcť by mohli široké premostenia na viacerých miestach. Čo si o tom myslíte?
„Myslím, že tá časť Petržalky, ktorá je pri Dunaji, je tou najatraktívnejšou oblasťou, ktorú si obľúbili aj ostatní obyvatelia Bratislavy. Mnohí chodia na prechádzky do Sadu Janka Kráľa, skoro všetci do Auparku. Dúfam, že časom dokážeme prekonať aj bariéru diaľnice. Časom môžu prísť aj investori, ktorí navrhnú jej prekrytie. Rozhodujúce karty z hľadiska ovplyvňovania investícií v meste má však mesto a nie mestská časť. “
Niektorí obyvatelia v súvislosti s projektom nosného systému MHD a železnicou TEN-T kritizujú mesto, že stavia trať pre električku na Starom moste na päť rokov. Potom má už premávať v tuneli pod Dunajom v rámci železnice TEN-T. Aký je váš názor na koordináciu projektov?
„Som rád, že mesto a železnice schválili spoločné memorandum. Odvtedy mi však chýba akákoľvek diskusia, najmä zo strany mesta. Tiež by som rád videl vyššiu koordináciu týchto dvoch projektov.“
Ako hodnotíte kultúrne dianie a možnosti športovať v Petržalke?
„Kultúrne dianie ako-tak zabezpečujeme prostredníctvom Kultúrnych zariadení Petržalka. Prirodzeným centrom sa stal DK Zrkadlový háj. DK Lúky sa nám natoľko neosvedčil. Čo sa týka možností športovať, tie sa stále zhoršujú a s tým musíme niečo urobiť.“
Poznáte okrem Auparku v Petržalke nejaké dobré kníhkupectvo?
„ Nie, ale možno je to moja vina, lebo nepoznám tie, čo sú na terasách.“
Je k dispozícii krytá plaváreň či atletická dráha?
„V prioritách máme vybudovanie krytej plavárne. Verím, že reálne pokročíme. A bude to prínos pre celé mesto. Mestu totiž chýbajú plavárne a je otázka, či by sa mesto, ktoré má prebytky kapitálových prostriedkov, do toho nemohlo zainteresovať tiež.“
Mesto, ktoré roky necháva chátrať Grössling?
„K tomu sa ja vyjadriť nechcem, to je vecou primátora.“
Je známe, že počet policajtov je nedostatočný, platí to aj o okrskároch v Petržalke. Máte nejakú víziu, ako zvýšiť ich počet a zároveň bezpečnosť v Petržalke?
„Schválili sme, že Petržalka dá ročne k dispozícii byt pre jedného mestského policajta. Aby to bola motivácia pre tých, ktorí pracujú v policajnom zbore alebo zvažujú, že doň nastúpia. Nemáme však veľké možnosti, mestských policajtov riadi mesto, a hoci chce ich počet zvýšiť, nedarí sa to.“
Má mestská časť zmapovaných petržalských neonacistov a ich aktivity?
„To je úlohou štátnej polície.“
Zaujíma vás, kto zabil Daniela Tupého na Tyršovom nábreží?
„Samozrejme, som sociálny demokrat a ako demokratovi mi záleží na tom, aby sa takéto veci na Slovensku nediali. Je to vráska na tvári mesta aj Petržalky.“
Ja som žil v Starom Meste do šiestich rokov, potom v Ružinove, a 19 rokov v Petržalke. Zakladal som si tu rodinu. Omnoho lepšie rozumiem Petržalke ako Starému Mestu.
Milan Ftáčnik, starosta Petržalky
