Na Slavíne klesá zem nad spoločnými hrobmi. „Od roku 2000, ale aj v predchdzajúcich obdobiach vo všetkých šiestich sektoroch masových hrobov došlo k deformáciám terénu a vytvorili sa menšie poklesové kotliny,“ hovorí Jozef Tóth z Pamingu, mestskej organizácie na obnovu pamiatok.
Dosypávajú vrchnú vrstvu
Na niektorých miestach, najmä v okolí styku s obvodovým murivom z obkladového kameňa sa vytvorili širšie trhliny. Nimi rýchlejšie do masových hrobov prenikala voda. „Poklesy sme vždy sanovali. Dosypávala sa povrchová vrstva, ktorú sme zhutnuli,“ povedal Tóth.
Pred dvoma rokmi na Slavíne robila v tejto súvislosti inžiniersko-geologický a geofyzikálny prieskum Katedra inžinierskej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského.
Prieskum nezistil jednoznačnú príčinu deformácii povrchu masových hrobov. Podľa jeho výsledkov je však pravdepodné, že ich spôsobuje niekoľko faktorov.
Prázdne priestory v hroboch
Tým, že sa zvyšky tiel postupne rozložili, vytvorili sa v hroboch prázdne priestory. Cez ne sa vyplavujú ílovité častice z vyšších častí masových hrobov a pôda zvetráva.
„Sú to len teórie, faktom je, že hroby klesajú a my nevieme, akým spôsobom tu boli telá troch tisícov ruských vojakov kedysi uložené. Pokles však nie je nebezpečný, ide skôr o estetickú záležitosť,“ hovorí Ján Vlčko z prírodovedeckej fakulty. Paming využil sanačný návrh, pri ktorom nebolo treba zasahovať do násypov hrobov. Spočíva v predpoklade, že pôda bude sadať ďalej, čím sa budú postupne prázdne priestory v hroboch zmenšovať. Lokálne priehlbiny vznikajúce na povrchu zapĺňajú ďalšou zeminou.
Pylón kontrolujú každý rok
Slavín je miestom, ktorému sa počas návštevy v komunistickom Československu musela prísť pokloniť každá zahraničná delegácia. V súčasnosti je navštevovaný, často aj neoficiálne, najmä zahraničnými štátnikmi z krajín, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu.
Pred vyše pätnástimi rokmi začali problémy s kamenným obkladom pylónu Slavína. Pod prederavený plech na jeho hrote sa dostávala voda a vytláčala kamenné tabule na obložení.
„Oplechovanie sme vymenili a upevnili sme aj obklad. Horolezci kontrolujú stav pylóna každý rok,“ povedal riaditeľ Pamingu Cyril Vaňo. Dodal, že horšia situácia bola v minulosti v podzemí pamätníka. Napriek tomu, že išlo o prominentnú stavbu, stavbári alebo projektanti tu urobili elementárne chyby – vyhliadková terasa okolo pylóna a obradnej siene nebola odizolovaná a voda sa cez betónové dosky dostávala do podzemia.
Statik upozornil na fakt, že situácia v podzemí by mohla ohroziť bezpečnosť celého pylóna. Z týchto dôvodov podzemie pamätníka zrekonštruovali.
