Poslanci a starostovia za Smer a ďalšie vládne strany sa cítia ukrivdení deľbou dane z príjmov fyzických osôb. Primátor Andrej Ďurkovský odmieta, že by za deľbou peňazí boli politické motívy.
Spor o daň poznamenal včerajšie rokovanie mestských poslancov. Výnos z dane tvorí podstatnú časť rozpočtov mesta a mestských častí, musia si ho však navzájom rozdeliť.
Napriek tomu, že mestská rada, ktorej členmi sú všetci starostovia mestských častí, minulý týždeň jednomyseľne podporila návrh deľby, včerajšia dlhá diskusia ukázala, že zhoda medzi nimi ani zďaleka nie je.
„Zo sedemnástich mestských častí sa ubralo tým, ktoré nemajú pravicového starostu,“ povedal poslanec Peter Hanulík (Smer). Najväčší rozdiel oproti vlaňajšku pripadol Ružinovu, kde je starostom Slavomír Drozd (Smer) – dostane o 80 miliónov menej.
Menší podiel ako minulý rok dostanú aj Nové Mesto, Karlova Ves, Devínska Nová Ves a Rača. Naopak, malé mestské časti ako Devín, Vajnory či Rusovce si výrazne polepšia.
Deľbu vymyslela komisia založená na tento účel, ktorej predsedom je poslanec za SDKÚ Valentín Mikuš, ktorý je v zastupiteľstve aj v Ružinove. Hovorilo sa o solidarite – ubrať sa malo väčším mestským častiam a pridať malým, ktoré majú problém s peniazmi.
Drozd, ktorý je takisto mestským poslancom, prirovnal komisiu k japonskému hokejistovi, ktorý sa na majstrovstvách sveta tešil, že dal gól, no po chvíli si uvedomil, že do vlastnej brány. „Nemám nič proti solidarite, ale nemôže byť likvidačná pre Ružinov,“ povedal Drozd. „Necítim sa ako hokejista,“ odpovedal Mikuš s tým, že Petržalka, v ktorej takisto nie je pravicový starosta, si polepšila.
Celková suma z dane, v tomto roku odhadovaná na 3,4 miliardy, je príjmom mesta. Do roku 2005 sa táto suma delila v pomere 66 percent pre mesto a 34 percent pre mestské časti – ich príjmom bola v tom čase aj daň z nehnuteľností.
Po roku 2005, odkedy ide daň z nehnuteľností do rozpočtu mesta, sa daň z príjmov delila v opačnom pomere – 46 percent pre mesto a 54 percent pre mestské časti. Tie si svoju sumu, ktorá bola v posledných rokoch na úrovni 1,5 miliardy, delili ďalej medzi sebou.
Kľúč, podľa ktorého to robili, bol pre starostov nejasný. Nariadenie vlády hovorí, že daň sa delí medzi obce podľa počtu obyvateľov s prepočtom na nadmorskú výšku, ďalej podľa počtu detí v školách a podľa počtu dôchodcov. Mestská rada v prípade Bratislavy navrhla, aby sa peniaze delili medzi mestské časti podľa počtu obyvateľov, detí a dôchodcov a podľa výmery zelene a ciest, ktoré mestská časť spravuje.
O sume, ktorá pripadne mestským častiam, sa bude na budúci týždeň rozprávať viceprimátor pre financie Milan Cílek so starostami. S 1,5 miliardy nie sú spokojní – príjmy mesta totiž stúpajú.
