Dlhoročný konflikt o Vydricu trvá

Desaťročia pretrvávajúci spor o tom, ako by malo vyzerať podhradie Bratislavy, sa znova obnovil. Vyvolalo ho zverejnenie výsledkov novej architektonickej súťaže na obnovu Vydrice, ktorú organizoval developer Zillion.

Mesto by tu chcelo modernú štvrť, ktorá by bola rozšírením centra, občianski aktivisti miesto s atmosférou starej Bratislavy.

Vydrica 21. storočia

„Nemáme dôvod sa vracať,“ vysvetľujú architekti, prečo nebude Vydrica historická. Hovorkyňa projektu Jana Pifflová­Španková si myslí, že architektúra napodobňujúca minulosť nemá žiadnu skutočnú hodnotu a pri skúmaní otázky, do akého obdobia Vydricu vrátiť, vzniká neriešiteľná otázka. „Domy tu vyzerali inak v stredoveku, inak v 17. alebo 20. storočí.“

Historizujúcu Vydricu však ne­navrhol ani jeden účastník sú­ťaže. O tom, že podhradie bude mať takmer isto modernú tvár, rozhodla už aj anonymná sú­ťaž z roku 2002, ktorú vyhral ar­chitekt Ivan Matušík, projektant Prioru, tržnice či parlamentu.

Výsledky vtedy neprijali obyvatelia ani mesto, 2500 ľudí podpísalo protestnú petíciu. Primátor Andrej Ďurkovský nakoniec rozhodol, že podhradie najprv potrebuje územný plán zóny a potom sa vyhlási nová súťaž.

Ako biznis centrum

Plán zóny mesto prijalo minulý rok. Mal budúcu výstavbu zaregulovať tak, aby boli spokojné obe strany, no spor pokračuje. Združenie Obnovme podhradie hovorí, že ich pripomienky k dokumentu doň nikto nezapracoval. „Bola to fraška. Investori si presadili, čo chceli,“ hovorí Matej Vagač.

Po štyroch rokoch od zrušenej súťaže reaguje združenie na aktuálne víťazné návrhy.

„Nekorešpondujú s lokalitou. Vyzerá to, akoby mohli stáť aj o šesť kilometrov ďalej alebo v Hamburgu, či Kolíne, narúšajú logo mesta – Hrad, nenadväzujú na históriu miesta, pôsobia obludne a tvrdo, chýba im jemnosť a cit, pôsobia skôr ako biznis centrá,“ myslí si Vagač.

„Navyše návrhy by mali stáť v pamiatkovej zóne, v každej inej krajine alebo meste si takéto zóny strážia ako oko v hlave.“ Rovnaký názor zdieľa aj časť verejnosti, niektorí známi architekti neoficiálne hovoria o „nekvalitnej architektúre“. Spokojnosť s výsledkami ohlásilo mesto i vyhlasovateľ, hoci očakávali väčší záujem.

Kvalitná architektúra

V porote sedel hlavný architekt mesta Štefan Šlachta, Karol Hoffman za Slovenskú komoru architektov, Peter Gero, pôsobiaci v Hamburgu, alebo Eva Jiřičná, uznávaná britská architektka pôvodom z Čiech.

„Teraz musíme verejnosť presvedčiť, že je to dobrá a kvalitná architektúra,“ hovorí Michal Bogár, spoluautor územného plánu zóny a člen poroty. „Často sa nahrádza staré novým, ale dôležité je čím,“ hovorí Šlachta. Napríklad mnohí Bratislavčania protestovali, keď budova Baťu na dnešnom Župnom námestí nahradila starý hostinec, a dnes je už pamiatkou.

Podľa hovorkyne projektu na hľadanie kompromisu medzi starým a novým je odstrašujúcim príkladom Zámocká ulica. Dôležitejšie ako výčitka, že tu chýbajú sedlové strechy, je nová funkcia a diverzita, ktorú by Vyd­rica získala, tvrdia architekti. V dotyku so Židovskou a Rybárskym cechom však takéto strechy budú.

Nechuť súťažiť

Medzinárodnej súťaže s piatimi kategóriami sa zúčastnilo 46 projektov. Chýbali ale veľké slovenské architektonické domy – až na výnimky Juraja Hermanna, Máriusa Žitňanského či Petra Bauera.

„Na Slovensku je nechuť súťažiť,“ povedal Šlachta. Môže to byť spôsobené tým, ako dopadli minulé súťaže na podhradie a že nemali dobré renomé. „Asi je to odpoveď slovenských architektov na to, aký majú názor na Vydricu.“

Zapojiť sa mohol každý

Spoločnosť Zillion hovorí, že zapojiť sa do súťaže mohol každý, prvé kolo bolo otvorené aj amatérom. Martin Adásek, predseda predstavenstva spoločnosti hovorí, že ukážkou otvorenosti súťaže je jeden z devia­tich ocenených – 27-ročný poľský študent Lukasz Gawlas.

Kolektív Hermanna získal mimoriadnu odmenu, Žitňanský a Bauer sa neumiestnili. Bauer riešil zónu v dotyku so Židovskou ulicou premostením Staromestskej. Podľa Šlachtu je ulica bariérou v rozširovaní centra. Bauer tu navrhol zástavbu s rôznymi funkciami, nad cestou by malo byť námestie, návrh ráta s reanimáciou zbúranej synagógy či Feiglerových domov.

Súťažné návrhy sú vystavené do zajtra v Primaciálnom paláci. Súťaž rozdelila oblasť Vydrice na päť celkov, každý sa riešil samostatne. Tri ocenenia získal taliansky tím, ktorý vyhral obdobnú súťaž na podhradie už pred desiatimi rokmi, jedno prvé miesto získal poľský študent a dve ceny získali slovenské tímy. Výstava je prístupná od 10.00 do 17.00.

Aktuálny stav

Developer Zillion teraz spolupracuje s víťazmi na jednotnom projekte.

Časť pozemkov Podradia od tunela po Rybársky cech vlastní J&T, plánuje modernú zástavbu Zuckermandlu. Druhú časť po Nový most vlastní Zillion. Ani jedna spoločnosť však ešte nevlastní všetky pozemky, na ktorých chce stavať.

Ďalšie pozemky Zuckermandlu sa mali predávať minulý mesiac, mestskí poslanci to však neschválili.

Zillion oznámil, že nevysporiadané je už len minoritné percento. Vlastníctvo však s výsledkami architektonickej súťaže nemá nič spoločné, tvrdí Zillion.

Bolo to romantické miesto

Magdaléna Suchá si na starú Vydricu pamätá. Od detstva, teda asi od 40. rokov, tam chodila navštevovať svoju tetu, ktorá bývala v podhradí na Mikulášskej.

„Bola to krásna stará romantická štvrť s úzkymi uličkami. Bývala tu však väčšinou chudoba,“ spomína si. Ich rodina bývala v rožnom dome na Rázusovom nábreží.

Bývali tu slušné rodiny. „Nebola to štvrť kriminálnikov. Je pravda, že kedysi tu bola rozšírená prostitúcia, ale po vojne ju už režim zakázal a trestala sa.“

Spomína si na staré pavlačové domy a sklady, kam sa chodilo napríklad po vrecia s uhlím, lacno sa najesť do hostincov alebo sa tu v zime spúšťali z vŕškov deti na sánkach. Stál tu aj mestský pivovar, kde čapovali čer­stvé pivo.

„Na Vydrici boli zväčša pavlačové domy, nevedeli tu, čo je kúpeľňa, ústredné kúrenie. Vodovod i záchod boli vonku, slúžili viacerým rodinám. Tí, čo to tu nepoznali, nadávajú na búranie domov, ale ja ho schvaľujem. Bolo správne, aj keď mi je ľúto za synagógou a pivovarom,“ hovorí pani Suchá. Domy vraj boli vlhké, boli v nich pot­kany a pre ploštice obyvatelia i v noci svietili.

Búranie podhradia sa v prvej vlne začalo už koncom 40. rokov, pre výstavbu Nového mosta v roku 1967 definitívne zmizlo vyše 300 domov. Hovorí sa, že režim sa obával multikultúrneho prostredia a maloburžoázneho rázu. Po vysťahovaní pred asanáciu sa zistilo, že domy boli v katastrofálnom stave – mnohí obyvatelia na povalách chovali hydinu.

K miestam pod Hradom sa viaže viacero mýtov i kus romantickej histórie mesta. Odtiaľto napríklad viedol Kempelenov drevený vodovod na Hrad, tu stál dom, kde býval Jozef Ignác Bajza, vo vinárňach pod Hradom vznikali diela Petöfiho a Janka Kráľa. Tu sa usadil slávny sochár F. X. Messerschmidt a tu vznikali obrazy Imra Weinera-Kráľa.

Prekvapil poľský študent

Lukasz Gawlas (27) z Poľska je študent architektúry na univerzite v Gliviciach. Jeho návrh prekva­pivo zvíťazil.

Čo viete o Vydrici?

„V máji som tu strávil týždeň, obzrel som si pamiatky, spoznal históriu. A o niekoľko mesiacov som sa dozvedel o súťaži. Miesto a jeho kontext sú úžasné. Problém Vydrice som spoznal z rozsiahlych materiálov developera, viem, že podstatou bolo, aby sa opäť stala súčasťou mesta štýlovým spôsobom.“

Ako ste poňali riešenie?

„Nebojím sa moderného, skôr však používam slovo súčasná architektúra. Nevidím zmysel v kopírovaní starých budov. Sme v 21. storočí, mali by sme projektovať podľa našich čias. Mojou ideou bolo rozdeliť obytné domy, urobil som z jedného bloku štyri. Nie je to teda bariéra, ktorá oddeľuje štvrť od Hradu, umožňuje prenikať svetlu do apartmánov, ktoré sú nižšie. Čo sa týka materiálov, navrhol som meď. Páči sa mi totiž, ako mení farbu. Rozmýšľame však nad zmenou pre ekonomické aspekty.“

Je to pre vás veľký ús­pech?

„Áno, bol som veľmi pre­kvapený, je to pre mňa úžasný úspech a veľká pocta. Vyhral som s kolegom už druhé miesto v jednej poľskej architektonickej súťaži, ale bola len ideová, s realizáciou sa nerátalo.“

Práve ste skončili piaty ročník štúdia, ešte nemáte licenciu.

„Zatiaľ si spolupráca s developerom nevyžaduje licenciu, napokon, sme len na začiatku celého procesu. Kým sa projekt dostane do reálnej fázy, možno ju už budem mať. V každom prípade zostanem autorom riešenia, technické náležitosti môže riešiť spoločnosť.“

Viete už, čo urobíte s odmenou 500­tisíc korún?

„Peniaze investujem do architektúry. Chcel by som mať vlastné kancelárie v Glivi­ciach alebo Katoviciach.“