Ovocie, tequila, pivo, sviečky, marcipánoví kostlivci a kvety – tým všetkým vítajú Mexičania svojich zosnulých v čase osláv ich pamiatky. Nad hrobom vystroja hostinu s jedlami, ktoré mal ich blízky najradšej, a objednaná kapela mu zahrá tú jeho.
Mexičania veria, že v tento deň zosnulí prichádzajú medzi živých. Atmosféru oslavy mohli v pondelok zažiť tí, čo prišli na mexický večer do Centra iberských a latinskoamerických štúdií Ekonomickej univerzity na Konventnej ulici.
Pri vstupe dostali zrnká kukurice, ktorá podľa veľvyslanca Mexika Alejandra Díaza pochádzala priamo z jeho krajiny. Neskôr ju ako obeť vhodili do košíka pred oltárom. Ten sa ale na začiatku dal len tušiť za farebným závesom.
„Pozri, veď tam sa smejú lebky,“ ukazovali si ľudia na vystrihovačky z hodvábneho papiera, rozvešané po miestnosti. Niektorí si nedočkavo obzerali bufet, ktorý naznačoval budúcu ochutnávku mexických dobrôt. Veľvyslanec hovoril, že zmysel oslavy je v tom, že na zosnulých stále myslia a sú s nimi.
Speváci v tradičných oblekoch začali spievať, záves padal k zemi a za ním svietil oltár pre mexickú maliarku Fridu Kahlo. Mal tri poschodia, ktoré symbolizujú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. „Oni tie kostričky skutočne obliekajú,“ hovoril začudovaný starší pán svojej spoločníčke. Na vrchole oltára totiž stála rodina kostlivcov v spoločenských šatách. Takéto sochy sa nazývajú catrinas. Okrem nich tam boli lebky ako svietniky, kvety, podľa ktorých vône sa duša mŕtveho orientuje, a voda na uhasenie smädu. Duša si tiež mohla oddýchnuť na pestrofarebnej rohoži, ochutnať pivo či zapáliť si cigaretu.
„Najviac sa mi páčili sklenené vytrínky s malými kostlivcami v bočnej časti oltára. V jednej z nich bol výjav z rodinnej hostiny,“ povedala študentka Ekonomickej univerzity Zuzana. Po chvíli bolo pred oltárom voľnejšie a ľudia si navzájom ukazovali detaily, vo vzduchu sa mihali blesky fotoaparátov. Tí, čo sa dosť naobzerali, tešili sa z ochutnávky koláčikov a mexického piva. Hudobníci im k tomu hrali a spievali.
Autor: dagu
