Starostovia mestských častí chcú viac peňazí z daňových príjmov. Na rokovaní mestskej rady, ktorej sú členmi, sa dnes bude hovoriť o novom rozdelení daní. Otázka sa opäť otvorila s prípravou rozpočtu na ďalšie roky.
Bratislava ako obec získava výnos z dane z príjmov fyzických osôb. Celá suma, napríklad v tomto roku 3,4 miliardy, sa potom delí medzi mesto a mestské časti. Tie si svoju sumu potom delia medzi sebou podľa percentuálneho kľúča, o ktorom rozhodujú mestskí poslanci.
Mestské časti dlhodobo nie sú spokojné s tým, koľko si z dane necháva mesto. „Príjmy mesta sú každým rokom vyššie a my dlhodobo stagnujeme,“ povedal lamačský poslanec Radoslav Olekšák. Navrhuje, aby sa v štatúte mesta zakotvila deľba 46 percent pre mesto a 54 pre mestské časti. Tie by tak získali v budúcom roku o 300 miliónov korún viac. „To, čo dostávame od mesta, je pre nás likvidačné,“ hovorí Olekšák.
Niektoré mestské časti však nie sú spokojné ani s deľbou tejto sumy medzi sebou. „Kritériá deľby nie sú transparentné,“ povedal Ľubomír Andrassy, hovorca Petržalky, ktorá sa cíti ukrivdená. Pri deľbe sa totiž prihliadalo aj na to, koľko sa v mestskej časti vybralo na dani z nehnuteľností. „To nebol problém v Ružinove či Novom Meste, kde sídli veľa firiem. Ale u nás je to inak, navyše veľa obyvateľov bolo doteraz od dane oslobodených,“ hovorí Andrassy. Olekšák dodáva, že kritériá na deľbu by mali byť zložené z počtu obyvateľov, žiakov v školách či kilometrov ciest, ktoré mestská časť spravuje. Zároveň sa navrhuje princíp solidarity s malými mestskými časťami, ktoré by takto získali primálo financií – tie by mohli dostávať zvláštne dotácie.
Námestník primátora pre financie Milan Cílek nevylúčil, že by takéto zmeny na mestskej úrovni prešli. „Je to vecou diskusie.“ Dodal však, že mestské časti si musia uvedomiť, že mesto plní funkcie, z ktorých majú osoh aj ony – napríklad dopravu či verejné osvetlenie. „Mojou povinnosťou je predovšetkým udržať bežný rozpočet vyrovnaný.“
