ODBORNÍCI HOVORIA O VÝHODE ZVIERAT, KTORÉ DOSTANÚ NOVÝ VÝBEH A HRAČKY NA POTLAČENIE STEREOTYPU

Zvieratá sa prispôsobili našim pravidlám

Bratislavská zoo sa vyrovnáva s neprirodzenou hlučnosťou aj s okliešteným priestorom. Odborníci však zoo nekritizujú. Úroveň života zvierat v zajatí je napriek tomu diskutabilná.

Na niektorých návštevníkov bratislavskej zoo pôsobí správanie šeliem depresívne, aj keď sú v novom pavilóne. Medvede ostávajú v starom niekoľko desiatok rokov.(Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

Jedno z prvých zvierat, ktoré návštevníci po vstupe do bratislavskej zoo vidia, je medveď. „Presne takto to tu vyzeralo, keď som bol ešte malý,“ hovorí 40-ročný Pavol. „Medvedie výbehy patria k posledným pozostatkom pôvodnej záhrady.“ Je to neveľká, vybetónovaná plocha, ktorej povrch spestrujú len vsadené kamene. Prudko sa zvažuje smerom k zábradliu. Medveď väčšinou prechádza na hrane briežku z jednej strany klietky na druhú. Na konci opakovane robí rovnaký pohyb labou, akoby ňou hrabol vo vzduchu. Ak je vonku aj menší medveď, často tento pohyb opakuje vo vyššej časti klietky.

Začalo sa to zverincom

Zoologické záhrady mali kedysi podobu zábavných zverincov, ktoré slúžili pre potešenie návštevníkov. Tí prichádzali, aby videli exotické zvieratá, s ktorými by sa inak nestretli. Zvery boli v klietkach minimálnych rozmerov. Jediná starostlivosť, sa často obmedzovala len na kŕmenie.

Bratislavská zoologická záhrada mala byť pôvodne v okolí Železnej studienky. Až neskôr sa vybrala lokalita v Mlynskej doline – pôvodne na ploche deviatich hektárov s perspektívou rozšírenia areálu až na 90 ha.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia z nej zmizli takmer dve tretiny pre vybudovanie kanalizačného zberača a diaľničnej prípojky. V roku 2003 sa tu začala výstavba diaľnice D2 a tunela Sitina.

O tom, že by sa zoo presťahovala na pokojnejšie miesto, nikto oficiálne nehovoril. Proti­hluková stena nedokáže zabrániť prenikaniu hluku z dopravy, ktorý takmer neustane. V dolnej časti areálu je prítomný ako monotónne hučanie.

„Neviem, či by sme na to v hlavnom meste vôbec mohli nájsť taký pokojný priestor, ktorý by bol zároveň na našich pozemkoch,“ povedala Eva Chudinová, hovorkyňa mesta, ktoré je zriaďovateľom zoo.

Najbližšie k stene, ktorú čiastočne zakrýva obraz africkej krajiny s baobabom, sú žirafy. Majú spoločný výbeh so zebrami. Tie sa pohybujú skôr vpredu. Pomaly sa prechádzajú alebo stoja na mieste, behať veľmi nemajú kde. Žirafy postávajú skôr vzadu. Natŕčajú hlavy za plot k blízkej budove. Občas aj pobehnú, ale väčšinou skončia v niektorom zo zadných kútov.

Riaditeľka bratislavskej zoo Miloslava Šavelová povedala, že merania zvýšenie hluku po výstavbe tunela nepotvrdili. „Pravdou však je, že protihluková stena všetok hluk nezadrží, počuť ho.“ Šavelová hovorí, že časť zvierat z blízkosti protihlukovej steny už presunuli. Nový výbeh napríklad dostali ťavy. „Plánujeme tu nechať len detskú zoo, domáce zvieratá.“

Zvieratá v meste

Dnes zoo slúžia na výskum a ochranu ohrozených druhov, vzdelávanie a rekreáciu. Niektoré klietky sa však za celé roky nezmenili. Záhrada to odôvodňuje nedostatkom peňazí.


Veľké mačkovité šelmy majú od vlaňajška nový pavilón. Stránka zoo informuje, že je prvý takýto na Slovensku. Každý druh má vonkajší výbeh, ktorý má čiastočne drevené a čiastočne sklenené steny a vnútorný presklený priestor. Vonku je vysadená tráva, drevené ležadlo a kmene stromov.

„Tiger po celý čas, čo sme pred klietkou stáli, škrabal labami po skle. Nezdá sa mi ani, že by ten priestor bol pre šelmy dostatočne veľký, keď si predstavím, ako sa pohybujú vo voľnej prírode,“ hovorí Zdenka Semánková, ktorá chcela s neterou stráviť v zoo upršané nedeľné predpoludnie, po medveďoch a tigroch to však vzdala. „Je to tu depresívne.“

Sklenenú stenu škrabala pri našej návšteve zoo tento týždeň i levica. Správala sa tak aj vtedy, keď priamo pred jej výbehom nikto nestál.

Šavelová hovorí, že pavilón šeliem sa im podaril. To, že tiger niekedy škrabe labami po skle, je podľa nej prejav normálneho správania. „Máme mladú tigricu, preto ešte nemôžu byť spolu, vypúšťame ich na striedačku. Cíti ju, výbeh ho vôbec nezaujíma. Chce sa k nej dostať, preto škriabe na sklo.“

Levy vraj takto reagujú na traktor. „Je to absolútne normálne správanie. Priláka ich niečo ,čo sa deje za sklom, napríklad keď tam deti klopú.“ Šavelová hovorí, že pavilón je ukážkou toho, že taký veľký priestor ani nepotrebujú. „Nevyužijú ho. Keď sú šelmy nažraté, ležia, tak ako aj v prírode. Tam behajú pri love alebo ak cítia samicu, inak tiež ležia.“

¶Najlepšie sa majú morčatá

Najštedrejšie priestory vzhľadom na svoju veľkosť majú králiky, prasatá a morčatá. V pomerne veľkých ohradách, ktoré sa tiahnu smerom do kopca, sú aj kopytníky.

Koncepcia rozvoja bratislavskej zoologickej záhrady podľa riaditeľky ráta s vytvorením nových priestorov aj pre žirafy, ktoré umiestnia do afrického komplexu. „Najskôr sa robil pavilón pre šelmy, teraz budujeme ďalší pre ľudoopy, potom bude nasledovať Afrika. Nemáme toľko peňazí, aby sme robili všetko naraz.“

Slovenskí odborníci podmienky zvierat v zoo nekritizijú, aj keď naznačujú, že život v zajatí vplýva na ich správanie. To, že zvieratá nie vždy majú dostatočný komfort, sa odráža skôr len v subjektívnom pohľade niektorých návštevníkov.

Zo zahraničia je známa akcia bojovníka za záchranu zvierat Roda Coronada, Američana indiánskeho pôvodu. V rozhovore na internete opisuje, ako v 17 rokoch spolu s priateľom oslobodili zvieratá v zoo, ktoré boli chytené v divočine, a pustili ich späť do rodnej lokality.

Boj so stereotypom

V hluku z dopravy Lucia Kršková z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty UK nevidí väčší problém. Hovorí, že zvieratá si zvyknú. V zoo sa podľa nej berie ohľad na to, v akých oblastiach zvieratá prirodzene žijú a aké teploty zvládajú.

Najťažšie je prispôsobiť podmienky v zoo tak, aby zvieratá čo najmenej trpeli a upadali do stereotypného správania. V určitej výhode sú zvieratá, ktoré sa v zajatí už narodili. Tie, ktoré sú odchytené v prírode, sa musia naučiť žiť v nových podmienkach. „Poruchy správania sa však objavujú u oboch kategórií zvierat.“

U žiráf v zajatí sa najčastejšie vyvíja stereotypná hra s jazykom, zviera akoby prežúvalo svoj vlastný jazyk. Objavuje sa aj krútenie krkom či prešľapovanie. Kršková hovorí, že bratislavská zoo tomu predchádza spojením viacerých druhov, ktoré aj v prirodzených podmienkach koexistujú spolu. Žirafy sú tu spolu so zebrami. „Majú sociálne bohatšie prostredie, riešia situácie podobné ako v prirodzených podmienkach a tým zabúdajú na stereotyp.“

Niektoré druhy zvierat sú prirodzene pohybovo veľmi aktívne. „Súvisí to s ich spôsobom života - obývajú rozsiahle teritória, ktoré potrebujú mať pod kontrolou. „Mačkovitá šelma sa rodí naprogramovaná na to, že bude musieť obchádzať počas života veľké teritórium. Ak takú možnosť nemá, nastanú problémy.“ Bude sa snažiť prejsť takú trasu, akú by prechádzala v prirodzených podmienkach. V zajatí ju obmedzuje malý priestor, prechádza teda pomyselnú trasu v klietke, najčastejšie v tvare osmičky.“ Kršková hovorí, že východiskom je vytvárať prostredie, ktoré čo najviac pripomína prirodzené podmienky. „Nie je to len o rozlohe, vo väčšine prípadov by úplne vyhovieť týmto požiadavkám nebolo možné.“ Ide aj o podnetovo bohaté prostredie. Zvieratá by mali mať v klietkach či ohradách rôzne skaly, kmene, vodné nádrže, hračky ako staré tričká napáchnuté pachom koristi, lopty, pneumatiky. Tým, že sa nimi zaoberajú, sa potreba stereotypných pohybov dostáva do úzadia.

V novom areáli mačkovi­tých šeliem v bratislavskom zoo študenti sledovali správanie vybraných mačkovitých šeliem. Predbežné výsledky naznačujú, že v novom prostredí, kde je viac podnetov, sa stereotypné správanie objavuje výrazne menej ako v starých výbehoch.

„Riešením otázky utrpenia zvierat chovaných v podmienkach zoologických záhrad nie je otvorenie dvierok na klietke a vypustenie do prírody. Snahu po náprave by sme mali sústrediť na záchranu ohrozených druhov v ich prirodzenom prostredí a tiež do vytvorenia pohody a podmienok, ktoré obmedzujú strádanie zvierat v zajatí.“

(dagu)
Zaujímavosti

Prvú verejnú zoo mala Viedeň v roku 1752. Habsburgovci rozhodli sprístupniť verejnosti bývalý súk­romný zverinec pri zámku Schönbrunn. Dnes je to zoo Tiergarten Schönbrunn.

V Paríži vznikla verejná zoo po Francúzskej revolúcii (1799).

V roku 1828 začala v Londýne fungovať prvá vedecká zoo. Ten istý rok ju otvorili aj pre verejnosť.

K najznámejším patria americké zoo Bronx a San Diego Zoo. Bronx Zoo má viac ako šesťtisíc zvierat. V San Diego Zoo je ich viac ako štyritisíc.

Na Slovensku sú štyri zoologické záhrady. Najväčšia je košická s rozlohou 288 hektárov. Výstavná časť zaberá 60 hektárov.

Bratiskavská zoo má dnes rozlohu 96 hektárov, expozičné plochy tvoria 35 hektárov.

Petting zoo je kombinácia domácich zvierat a niektorých di­vých druhov, ktoré sú natoľko prítulné, že sa nechajú hladkať a kŕmiť.

Nie vždy sú opice oddelené od návštevníkov, napríklad ako v zoo v Apeldoorne. Voľne sa môžu pohybovať aj pávy.

Väčšina zoo hospodári so stratou a musí hľadať spôsoby, ako znížiť náklady alebo ako prilákať viac návštevníkov.

(Zdroj: wikipédia)

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  2. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  3. Leto nekončí!
  4. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  5. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  6. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  7. Už aj seniori presadajú do SUV
  8. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  9. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  10. Bratislava gets a new public space and park
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 473
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 4 096
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 162
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 699
  5. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 1 466
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 329
  7. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 066
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 039
  9. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 651
  10. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 556