„A po smrti fuk do hrobu,“ napísal v jednej zo svojich kníh Rudolf Sloboda. Býval pod Sandbergom a v jednej poviedke napísal, ako si predstavuje, že jeho otec po smrti odišiel a „býva“ v dierkach, ktoré erózia vytvorila v Sandbergu. A on sa k nemu tiež pridá. Po svojej smrti. Zomrel pred dvanástimi rokmi. Sandberg eroduje ďalej. A v rodnej Devínskej postavili Slobodovi medzitým pamätník.
Žiaľ, pripomína záchodové priestory a obyvatelia na jeho okraj umiestňujú zberné kontajnery. Keď som sa pýtala prečo, povedali mi v minulosti na miestnom úrade, že „pána Slobodu sme nemali v dedine veľmi radi. Spisovateľ -nespisovateľ.“
Dúfam, že sa to nedonieslo až do dierok v Sandbergu. Je to živý kopec.
Autor: Jana Parková
