Prečo ste prišli žiť k nám?
„V roku 1986 som skončila konzervatórium v Hanoji, kde som študovala hru na klavíri. Potom som dostala štipendium na Vysokej škole múzických umení. Na Slovensku som od roku 1988, takže skoro 20 rokov.“
Ako ste zvládali nový jazyk?
„Ešte pred príchodom na Slovensko som rok študovala slovenčinu na jazykovej škole v Hanoji a v Bratislave som sa pripravovala ďalší rok. Je to veľmi ťažký jazyk, preto bol ťažký aj prvý ročník vysokej školy. Pomohli mi profesori a kamaráti. Láskavosť, ktorú som od nich dostala, sa snažím dať ďalej deťom, ktoré učím.“
Čo robíte teraz?
„Počas štúdia som pracovala na viacerých základných umeleckých školách. Začala som komponovať vlastné klavírne skladby pre deti. Minulý rok mi vyšla zbierka 28 klavírnych skladieb pod názvom Vietnamské obrázky. Teraz pripravujem ďalšie dielo, súkromne učím a koncertujem na Slovensku aj v zahraničí. Prácu tu má aj manžel, je ekonóm. Naše deti sa narodili v Bratislave, chodia tam aj do školy. Žiť tu nám vyhovuje.“
Ako sa vám darí udržiavať tradície, jazyk, varenie, kontakt s rodinou vo Vietname?
„Nakupujem, keď koncertujem v zahraničí. Dobrý obchod je vo Viedni, ale niektoré veci sa dajú kúpiť aj tu v Tescu. Pred 20 rokmi som mohla domov len písať, štyri roky som ani netelefonovala, lebo to bolo drahé. Teraz si sadnem k počítaču a chatujem, už to nie je žiadny problém. Deti hovoria po slovensky, ale zároveň ich učím rozprávať aj písať po vietnamsky, aby mohli komunikovať s rodinou.“
Stretávate sa s krajanmi?
„Raz ročne sa stretávame z celého Slovenska. Odovzdávame si skúsenosti, hovoríme hlavne o vzdelávaní našich detí. To je pre komunitu Vietnamcov veľmi dôležité, všetci majú ambíciu dať deti na vysokú školu. Vo Vajnoroch žije sedem vietnamských rodín, skoro všetky deti idú na gymnázium. Môj syn hrá na klavíri a zároveň chodí do matematickej triedy.“
Autor: dagu
