Čínska štvrť na Starej Vajnorskej mlčí

Stará Vajnorská nie je len štvrť veľkoskladov, je to prechod do iného sveta, čínske mesto. Pripomína úľ plný usilovných včiel, napĺňajú ho odlišné farby, vône a široké úsmevy ľudí, ktorí tu žijú a pracujú. Zároveň je to svet takmer neprekonateľného medzikultúrneho mlčania.

Iba obchodné rozhovory

„Všetko Čína, celá ulica,“ hovorí muž, ktorý pracuje v obchode s textilom. Medzi haldami pestrých ponožiek tu sedí ešte s troma svojimi krajanmi. Jedna žena práve priniesla noviny s obrovským titulkom v čínskych znakoch. Na otázku, ktorá sa netýka ich tovaru reagujú mlčaním. Všetci akoby sa zmenšili, stiahli do seba. Pozerajú do zeme alebo na muža, ktorý tu má zrejme hlavné slovo. „Ako dlho sme tu? To je ťažká otázka. To nemôžem povedať. Možno neskôr,“ hovorí. „Áno, mám tu rodinu, ale ťažká otázka, inokedy, skúste vedľa.“

Zdá sa, že žena, ktorá predáva v ázijských potravinách, rozumie len jednému. „Aká cena?“ opakuje na všetky otázky. „Nelozumiem, co novinal?“ Zhovorčivejší sú mladí ľudia, aj tí však buď nerozumejú, alebo nechcú o sebe veľa povedať. „Som tu päť mesiacov, málo po slovensky,“ hovorí 24-ročný Adam, ktorý pracuje vo veľkom obchode s rôznym tovarom. „Mama učí po slovensky na Komenského. Neviem, či ostanem.“

Číňania rozumejú, keď pohrozia úrady

„To nie sú ľudia, ktorí by veľa rozprávali a už vôbec nie o sebe,“ hovorí slovenský predavač v jednom z veľkoskladov. „Jedine mimo Starej Vajnorskej. Tu nič nepovedia ani tí, čo ro­zumejú. Problémy majú aj úrady. Až keď im pohrozia pokutou, vedia hovoriť po slovensky.“ Predavač dodáva, že sám s Číňanmi ťažkosti nemá. „Sú to milí ľudia, veľmi pracovití a skromní, ale žijú si sami pre seba.“

Vietnamci na Miletičovej

Tašky, oblečenie, hračky, to všetko na trhovisku Miletičova ponúkajú Vietnamci.

Väčšinou sedia v zákutí svojich stánkov. Napriek tomu, že mnohí žijú v Bratislave desať rokov, hovoriť sa s nimi dá tiež len o veľkosti a cene tovaru. Často vedia dobre po slovensky, mladší hovoria ako rodení Bratislavčania. „Prosím? Chcete papuče?“ ponúka mladé dievča. Na osobnú otázku však okamžite reaguje skomoleným „nelozumiem“ a volá staršieho muža. Ten sa len mračí a pripustí, že v meste býva dlhšiu dobu.

V ďalšom stánku žena ukazuje na slovenskú predavačku. „Ona je z Vietnamu, nebude odpovedať na otázky.“ Podobná situácia sa zopakuje aj v ďalších stánkoch. Predavači sa usmievajú, krčia plecami a maximálne ukážu niekde do obchodného bludiska, kde vraj je niekto, kto sa lepšie dohovorí.

Pri policajnej razii mlčanlivosť nepomohla

Vietnamským obchodníkom na Miletičovej nie je veľmi do reči možno aj preto, že nie všetci majú zrejme v poriadku doklady a povolenie na pobyt.

Potvrdila to vlaňajšia razia, počas ktorej na dva dni policajti z trhu vykázali kupujúcich. Vietnamci vtedy tiež veľmi nekomunikovali, ale ak nemali povolenie na pobyt, nepomohlo im to. Kukláči prekontrolovali 88 migrantov, trinásti z nich porušili zákon. Jednej žene a mužovi z Vietnamu pre podozrenie z nelegálneho pobytu hrozilo vyhostenie, rozdalo sa desať blokových pokút.

Kontrolu na trhu robili tiež colníci a našli nepreclený tovar a textil, ktorý mal s najväčšou pravdepodobnosťou falošné značky. Colníci zadržali aj elektroniku, neoznačené fľaše alkoholu a hračky bez dokladov.

Podmienky pobytu pre cudzincov

Cudzinci môžu dostať povolenie na prechodný alebo trvalý pobyt, musia však preukázať, prečo chcú na Slovensko prísť.

K žiadosti o povolenie musia predložiť platný pas a ďalšie doklady ako finančné zabezpečenie pobytu či ubytovania.

Po udelení pobytu musí cudzinec predložiť doklad o zdravotnom poistení na Slovensku a lekárske potvrdenie, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie.

Povolenie na prechodný pobyt sa udeľuje najviac na dva roky, na trvalý najskôr na päť rokov. Po ich uplynutí môže cudzinec dostať povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas.

Za porušenie povinností hrozí pokuta do 50-tisíc korún.

Najväčší rozdiel vidí Chen v nakupovaní

Liang Chen Lidka patrí k prvým absolventom slovenčiny v Číne. Teraz študuje ďalej v Bratislave, prispieva i na blog.sme.sk.

Liang Chen Lidka študuje v Bratislave slovenčinu na základe štátneho programu medzi školstvami Slovenska a Číny, kde patrí k prvým absolventom slovenčiny. „Lidka je moje slovenské meno, ktoré mi slovenský lektor dal pred štyrmi rokmi v Pekingu.“

V budúcnosti by chcela pracovať ako lektorka čínštiny na univerzite. „Odvtedy, ako som začala študovať slovenčinu, už som s ňou navždy spojená, ako aj so Slovenskom. Pre mňa nie je malou krajinou.“

Hovorí, že zatiaľ nemá ťažkosti zvyknúť si tu. „Všetko, čo ma stretlo, je pre mňa niečím nové. Veľa som počula o Slovensku od našich učiteľov a priateľov, teda mám jasnú predstavu. Som rada, že teraz môžem zblízka spoznávať vašu úžasnú krajinu.“

Najväčší rozdiel v bežnom živote vidí v čase nakupovania. „Cez týždeň v Číne chodia ľudia do práce, do školy. Skoro celých osem hodín majú povinnosti, tak väčšinou nakupujeme cez víkend. Tu je naopak na obchodných uliciach najviac ľudí cez týždeň.“

(dagu)

Kurzy slovenčiny pre cudzincov

Asi pätinu študentov v centre pre slovenčinu ako cudzí jazyk (Studia Academica Slovaca na Univerzite Komenského) tvoria ľudia z ázijských krajín – Číňania, Japonci, Kórejčania. „Učia sa veľmi rýchlo, vyplýva to z ich pracovitej, vytrvalej povahy,“ hovorí Eva Španová zo SAS. Obyvatelia ázijských krajín majú problém rozlíšiť hlásky r a l, vo svojej reči ich nemajú.

Asi pätinu študentov v centre pre slovenčinu ako cudzí jazyk (Studia Academica Slovaca na Univerzite Komenského) tvoria ľudia z ázijských krajín – Číňania, Japonci, Kórejčania. „Učia sa veľmi rýchlo, vyplýva to z ich pracovitej, vytrvalej povahy,“ hovorí Eva Španová zo SAS. Obyvatelia ázijských krajín majú problém rozlíšiť hlásky r a l, vo svojej reči ich nemajú.

Ťažkosti mávajú aj s písaním. „Súvisí to s tým, že nevedia odlíšiť hlásky a že toto písmo je úplne odlišné od ich vlastného.“ Prezradí ich aj intonácia. „Čínština je veľmi spevavý jazyk, a potom aj slovenská veta zodpovedá čínskej melódii.“

(dagu)

Autor: dot