Hlboká cesta vznikla vytesaním do skaly pred vyše 100 rokmi. Bralo však rozvetráva zeleň svojimi koreňmi, negatívny vplyv má aj výstavba nad svahom.
Na povrchu skál sú viditeľné impozantné časti bohatých koreňov. „Problémom je, že skaly zvetrávajú, pukajú, odlamujú sa a padajú dole. Takže mesto bude musieť pripraviť projekt na skultivovanie cesty,“ upozornil už v minulosti Kamil Procházka z nadácie Horský park. Skalnatý svah treba zazeleniť špeciálnymi rastlinami, ktoré by koreňovým systémom posilňovali súdržnosť povrchu. „Zainteresovať bude treba aj vlastníkov domov nad svahom.“
Pred rokom Staré Mesto uvažovalo o projekte s použitím špeciálnej švajčiarskej technológie na upevnenie. Mali sa použiť dvojmilimetrové oceľové laná z oboch strán brala. Nové vedenie samosprávy však od projektu odstúpilo. Podľa hovorkyne Aleny Kopřivovej mestská časť na realizáciu nemala peniaze. „Sanácia svahu musí mať rozsiahlu investičnú prípravu, musia v nej byť zohľadnené otázky súvisiace s ochranou drevín, geológiou, komunikáciou, statickým zabezpečením budov či históriou oblasti,“ povedala.
V súčasnosti je cesta v správe Starého Mesta, svahy patria súkromným majiteľom, cirkvi a časť spravuje Staré Mesto.
Hlbokú cestu Štátna ochrana prírody v marci tohto roku vyňala spod ochrany. Zrušenie ochrany môže otvoriť cestu geologickému výskumu miesta. Staré Mesto s vyňatím cesty spod ochrany nesúhlasilo. „Podľa nášho názoru je za tým všetkým snaha urobiť zásahy do svahov, čo by nebolo možné, keby boli súčasťou chráneného areálu,“ povedala hovorkyňa.
Hlboká cesta bola v 16. storočí veľmi ťažko schodnou cestičkou v hlbokom záreze skaly. Viedla k vinohradom. Upravili ju v roku 1870 na podnet Okrášľovacieho spolku. Cesta v skale sa prehlbovala a rozširovala až do podoby dnešného kaňonu.
Okrášľovací spolok chcel prepojiť mesto s lesoparkom v rámci snahy o začlenenie mesta do prírody. Hlboká cesta sa tak stala prístupovou cestou k Horskému parku, skultivovanému z pôvodného lesa na rekreačnú oblasť, a k vilám pod Kalváriou. Skalu z Hlbokej cesty potom použili na rôzne technické účely a na kultiváciu Dunaja, rovnako ako Devínska skala.
Autor: dot, japa
