SME
Sobota, 11. júl, 2020 | Meniny má MilotaKrížovkyKrížovky
Z BRALA POD DEVÍNSKYM HRADOM PADAJÚ KAMENE, BUDE HO TREBA STABILIZOVAŤ. OHROZENÉ SÚ VIACERÉ SKALY V MESTE

Skaly z brala padajú, Sandberg zvetráva

Skaly na Hlbokej ceste, devínske bralo aj Sandberg zvetrávajú. Hrozí opadávanie kameňov či v niektorých prípadoch celých blokov.

Na fotografii sú vyznačené skalné bloky, ktoré patria ku kritickým miestam.Na fotografii sú vyznačené skalné bloky, ktoré patria ku kritickým miestam. (Zdroj: ARCHÍV PRÍRODOVEDECKÁ FAKULTA UK)

Zvetrávanie, pukliny a trhliny ohrozujú niektoré skalné ú­tvary v Bratislave – problémy s eróziou má Hlboká cesta a Sandberg. Na Devínskom brale sa tvoria menšie skalné bloky, ktoré môžu opadávať.

Sedem nebezpečných miest

Na základe podrobného štúdia skalného brala pod hradom Devín v ňom geológovia vymedzili sedem nebezpečných miest, ktoré z hľadiska stability možno považovať za kritické. Tieto úseky hradnej skaly sa monitorujú.

Úlomky skál často zaregistrujú chodci či cyklisti na chodníku pod skalou. V súčasnosti podľa odborníkov ešte zrútenie veľkých častí nehrozí. V dôsledku prirodzených deštrukčných pro­cesov sa však tvoria menšie skalné bloky, ktoré môžu opadávať.

Horolezci a skener

Stav hradného brala mapovali pre odborníkov horolezci pomocou laserového skenera.

„Horolezci sa dostali priamo k puklinám. Skalu zoskenovali, najprv severnú a neskôr južnú stranu. Celé hradné bralo máme zobrazené v 3D modeli. Získali sme tak úplne presný a podrobný obraz. Na jeho základe sme vypočítali sklon a smer puklín,“ hovorí Ján Vlčko z Prírodovedeckej fakulty UK.

„Našli sme spolu šestnásť nebezpečných miest, polovicu z nich kritic­kých.“

Paming, mestský investor pamiatkovej obnovy ich plánuje postupne stabilizovať. Ďalšie možno bude zatiaľ stačiť zabezpečiť pletivom.

„Nejde o veľké objemy skál, zväčša o niekoľko metrov kubických, pričom väčšina nebezpečných blokov sa nachádza na južnej strane,“ povedal Vlčko.

Stabilizácia nemá zmeniť vzhľad skaly

Dokončená inžinierskogeologická štúdia je podkladom pre statické riešenie. Z toho by mal vychádzať realizačný projekt jednotlivých etáp sanácie.

„Stanoví presný spôsob a technológiu, akú použijeme, a mal by byť hotový do konca roka,“ hovorí Vlčko.

Budúci rok plánuje Paming sanáciu jedného z kritických blokov. V minulosti už na skale ukotvovali panenskú vežičku. „Je to citlivé miesto, takže volíme spôsoby, ktoré nemenia vzhľad skaly. Neprichádza do úvahy nejaký cementový obstrek. Časti, ktorým hrozí zrútenie, svorníkmi pripevníme do zdravej časti skaly. Akoby sa prišraubovali. Pritom svorníky musia byť urobené tak, aby ich nebolo vidno. Prekryjeme ich prírodným materiálom.“

Vlčko dodáva, že dôležité je očistiť skalu od náletovej a prebytočnej vegetácie, ktorá má hrubokoreňový systém a bralo rozrušuje, a vyškárovanie okolia kritických miest. To zabráni prenikaniu vody do puklín a škár.

„Voda pôsobí deštruktívne. Farba škárovacej hmoty musí zodpovedať farbe skaly a bude to prírodný materiál.“

Veľké objemy držia, len malé padajú

Najnebezpečnejších sedem miest zároveň monitorujú senzory. Sedem meradiel meria teplotu a pohyby. Sú napojené na počítač a v prípade, že by zaregistrovali nejaký väčší pohyb, systém možno nastaviť tak, aby upozornil pracovníkov esemeskou alebo e-mailom.

„V súčasnosti je systém funkčný, ale prekonali sme mnoho porúch. Kábel prehrýzli hlodavce a minulý rok sem udrel blesk a celá ústredňa vyhorela,“ hovorí Vlčko.

Aktuálne však veľký pád nehrozí. „Veľké kubatúry držia, len tie malé padajú. A aby skaly nepadali na cestu, na severnej strane brala pribudne záchytná stienka.“

Sever a juh delia milióny rokov

Hoci bralo pod devínskym hradom je materiálovo takmer identické, medzi severnou a južnou stranou je vekový rozdiel 25 miliónov rokov.

„Južná strana je staršia, má viac trhlín. Najstaršou časťou Devína je lokalita na začiatku mestskej časti - Slovanské nábrežie. Smerom k bralu nachádzame stále mladšie a mladšie horniny,“ povedal Ján Vlčko z Prírodovedeckej fakulty UK.

História osídlenia a neskôr hradiska na Devíne siaha až do doby kamennej. Nálezy v dolnej časti hradu dokazujú, že priestor bol osídlený už okolo šiesteho tisícročia pred Kristom.

Táto časť Malých Karpát vrátane hradnej skaly bola zhruba pred 13 až 15 miliónmi rokov pod morom. Dôkazom toho je Sandberg, na ktorom sa našlo viac ako 300 druhov fosílií.

Po ústupe mora sa v okolí hradnej skaly vytvoril systém prietočných jazier, redukciou ktorých sa vytvoril veľtok Dunaja.


Sandberg sa zosúva, trhlina sa zväčšuje

Chránené nálezisko Sandberg v Devínskej Novej Vsi má problémy so zvetrávaním. Podľa Jozefa Rajchla z miestnej Turistickej informačnej kancelárie sa svah zosúva. „Pred piatimi rokmi to ešte bola súvislá stena,“ hovorí o zosunutom strede steny. „Trhlina sa zväčšuje každý rok.“ Problémom je podľa neho to, že k erózii vo veľkej miere prispievajú ľudia.

Jeden z posledných vandalských činov sa stal minulý týždeň – neznámy páchateľ jazdil autom po plošine vrchu. Ľudia však jazdia po Sandbergu aj na bicykloch a motorkách.

„Robíme protiopatrenia, ale lokalita je veľmi navštevovaná a zraniteľná,“ hovorí o probléme riaditeľ správy Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty Viliam Klescht.

Minulý rok pribudlo drevené oplotenie – návštevníkov má upozorniť, že na územie za ním nemajú vstupovať.

Klescht upozorňuje, že stena je umelým odkryvom a jej vznik a tvar ovplyvnila ťažba pieskov. „Výnimočná je vlastne tým, že je paleontologickým náleziskom európskeho významu, našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín. Okrem toho na jej úpätí ako na jedinej známej lokalite na Slovensku rastie mrkvovitá rastlina smldník piesočný, v norách steny hniezdia brehule a vzácne včeláriky.“

Na pieskovú stenu pôsobí aj čas, pohyb ľudí po nej, hranie sa v piesku, čo je zakázané. Zvetrávanie je podľa Kleschta prírodný proces a nemožno ho zastaviť. Tvar steny sa teda bude ešte meniť, a preto návštevníci Sandbergu musia s touto zmenou rátať.

Turistická kancelária by na Sandbergu chcela tiež presadiť aj oplotenie plošiny, Rajchl hovorí, že ľudia totiž zliezajú zo steny práve v miestach, ktoré sú najviac náchylné na eróziu.

(dot)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  2. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 46 043
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 917
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 14 331
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 644
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 13 348
  6. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 12 035
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 717
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 11 331
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 170
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 924
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu