Deti modelujú z plastelíny ovocie a zeleninu. Na miskách sa hromadia miniatúrne jabĺčka a pomaranče. Štvorročná Laura vyrobila cesnak a dvaapolročné dievčatko zase niekoľko milimetrov veľké feferónky.
„Niektorí, keď sem prišli, nevedeli rozoznať zemiak od cvikly,“ hovorí pedagogička Irena Lahvičková o deťoch, s ktorými pracuje v stanici opatrovateľskej služby na Hontianskej 16. Zariadenie, ktoré pripomína škôlku alebo väčšiu rodinu, funguje 24 hodín denne.
Je pre deti od dvoch rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky. Dočasne nahrádza starostlivosť rodičov. Tí buď stratili bývanie, pracujú na zmeny, rozvádzajú sa alebo sú to slobodné matky či vdovci.
Dočasná rodina
Veľa rodičov o možnosti umiestniť sem svoje dieťa však nevie. Pritom je to často posledná šanca, ako sa vyhnúť detskému domovu, pretože rodičia si zatiaľ majú čas vyriešiť svoju ťažkú životnú situáciu. A dočasné umiestnenie dieťaťa sem nemusí prejsť súdom.
„Nie je to ako detský domov, kde sú vymedzené návštevné dni. Rodič môže byť s dieťaťom, kedy chce, len tu s ním nemôže bývať. Napríklad matka – zdravotná sestra – nám nechávala dieťa na noc alebo deň podľa toho, ako jej vyšla služba,“ hovorí Lahvičková. Podmienkou je, aby rodič nemal inú možnosť postarať sa o dieťa.
V celom Bratislavskom kraji je to však jediné takéto zariadenie. Ďalšie majú ešte neziskovky, ale tam sú rozdiely v poplatkoch.
„U nás sa výška platieb stanovuje pre každého rodiča individuálne podľa jeho príjmu,“ hovorí Petronela Šebestová, riaditeľka Domova sociálnych služieb a zariadenia chráneného bývania na Furmanskej 4, pod ktoré stanica patrí.
O niektoré deti sa starajú takmer zadarmo. Šebestová povedala, že tu zostávajú na prechodnú dobu, čo môže byť týždeň, ale aj roky. Maximálna dĺžka pobytu totiž nie je ohraničená.
Od hygieny po stolovanie
Deti sa sem dostanú na základe odporúčania zväčša úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Dalo by sa to prirovnať k matke na materskej dovolenke, ktorá sa stará o deti v rôznom veku. Teraz máme deväť detí, najmladšie má dva a pol roka, najstaršie šesť. Niektoré ostávajú celý deň, iné si poobede vyzdvihnú,“ hovorí Lahvičková. Starajú sa tu aj o predškolskú výchovu či prípravu do školy. „Učia sa všetko od hygienických návykov až po používanie príboru. Napríklad sme sa hrali na trh a deti sa učili pomenovať rôzne časti oblečenia.“
Stáva sa, že deti sa už nevrátia k rodičom, pretože tí si zanedbávajú základné rodičovské povinnosti. „Vtedy sme nútení spolupracovať so sociálnymi kurátormi a potom je jediným riešením detský domov,“ hovorí.
Jediná SOS samosprávy
SOS na Hontianskej s kapacitou 20 miest patrí pod zariadenia Bratislavského samosprávneho kraja.
Stanicu opatrovateľskej služby má ešte občianske združenie Brána do života a krízové centrum Maják nádeje, v oboch je päť miest. „Ceny stanovujeme podľa dohody s rodičmi, zohľadňujeme aj ich príjem alebo to, že je už podaný návrh na ústavnú starostlivosť,“ povedal sociálny pracovník OZ Brána do života Martin Kubalec. „V bežných prípadoch sa platí za stravu dieťaťa podľa veku a za jeho pobyt,“ hovorí. Stanica opatrovateľskej služby je aj v Petržalke.
