Pred vchodom postáva hlúčik mladých fajčiarov, pomedzi nich sa snažia pretlačiť dve staršie ženy s barlami. Zanedbaný muž si odpľúva na zem – takto vyzerá vstup do tržnice na Trnavskom mýte.
Na prvý pohľad je vnútro tržnice plné farieb, ale po chvíli si návštevník uvedomí starú dlažbu a špinu zastrčenú do kútov. Atmosféra pripomína návrat do minulosti – viechy, v ktorých štamgasti aj náhodní návštevníci stoja pri dvoch deci vína, opierajú sa o vykachličkovanú stenu alebo posedávajú na takmer starožitných drevených laviciach.
Nakúpiť sa tu dá takmer všetko od vajec, mäsa, kyslej kapusty až po oblečenie a baterky do rádia. Predajcovia sa však zhodujú, že nakupujúcich je málo. „Určite to súvisí s tým, ako to tu vyzerá,“ hovorí predavačka v opustenom stánku s oblečením. „Aspoň trochu keby to tu vynovili, zákazníkov by bolo viac.“
Lepšie sú na tom tí, ktorí predávajú niečo špeciálne – ovčí a kozí syr, med, alebo predajcovia ovocia a zeleniny. „My už máme vybudovanú klientelu, ale sú to často starší ľudia, ktorí to tu poznajú.“
Aj stáli zákazníci však majú občas problémy. „Výstup po týchto schodoch je pre mňa už ako horská túra,“ sťažuje sa takmer osemdesiatročná Irena, ktorá sa snaží dostať na poschodie do predajne s rybami.
Hľadanie toalety je menšie dobrodružstvo. Návštevník obíde rôzne kúty, narazí na rozložené noviny a zabudnuté tašky. Víťazstvom je, keď si všimne pútač – ruku, ktorá ho nasmeruje ku kabínke za päť korún.
Autor: dagu
