rôznych veľkostí a zmesi starých kníh, časopisov či máp.
V horárni Horský park bol v sobotu štvrťročný susedský trh. Trvať mal aj v prípade nepriaznivého počasia. Doobeda sa však zdalo, že práve krátky dážď ľudí od honby za kuriozitami odradil. Okolo obeda si návštevníci horárne mohli vybrať z ponuky oblečenia rôznych veľkostí a zmesi starých kníh, časopisov či máp.
„Vám by sa hodila takáto zimná bunda,“ presviedčala predajkyňa šiat mladú ženu, ktorá sa zaujímala viac o životopis Edith Piafovej. „Za koľko dáte?“ pýtala sa muža, ktorý tu predával. „Ak sa usmejete, tak za päť korún a tuto Kocúrkovo za tri. Len si vyberte,“ povzbudzoval. „Vezmem si iba tú knihu, vidieť, že neležala ladom a niekto ju dosť čítal,“ ukazuje na mierne otrhaný obal.
„Odkiaľ máte tieto mapy,“ pýta sa ďalší záujemca. S priateľkou sa zabávajú na mape starej Petržalky. „Pozri, čo všetko je tu rozpísané. Samoobsluhy aj čistiarne.“ Predavač odpovedá, že takéto veci sú súčasťou jeho zbierky. „Pohľadnice sú po dve koruny, niektoré mám dvojmo,“ hovorí inému zákazníkovi. Ten si berie hneď niekoľko kusov. Predajkyňa šiat sa medzitým neúspešne snaží ponúkať niektoré kusy oblečenia.
„Chodím sem každú sobotu, keď je pekné počasie, dnes je to akési slabšie.“
K predajcom sa pridáva mamička s dvoma deťmi, ktoré z igelitiek vyberajú také poklady ako morské príšery na udici, knihu o Nevedkovych dobrodružstvách či staré časopisy. „Tento zápisník nepotrebuješ do školy?“ zisťuje matka, ktorá pomáha s vykladaním detského tovaru. Každá vec má pri sebe lístok s cenovkou. „Ešte nevieme, za čo tie peniažky minieme,“ hovoria súrodenci o možnom zárobku.
Poniže horárne sa dajú kúpiť príjemne vychodené topánky na bežky, neúplné pexeso, tričká za dvadsať korún, hriankovač za 120 alebo starý vysávač. Najväčším výdavkom by bola kúpa starodávneho videoprojektora, ktorý by stál vyše 500 korún.
Dušan a Marcela prišli na tunajší blší trh prvýkrát. Kúpili si pohľadnice z Kovačice, ale ponukou sú trochu sklamaní. „Máme veľmi radi staré veci, ale čakali sme viac.“ Dušan hovorí, že možno je Bratislava na medzistupni, nie je jasné, čo by sa na našom blšáku malo objaviť.
„V Rusku si na takýchto trhoch ľudia posúvajú užitočné veci, na Západe je to už ako folklór, berú to tam vážnejšie.“
Autor: dagu
