Štát chce uzákoniť, aby sa o náhradné bývanie pre nájomníkov v zreštituovaných domoch postarali samosprávy. Majú im postaviť náhradné bývanie.
Starosta Starého Mesta Andrej Petrek to považuje za nekorektné. „Je to ďalší spôsob, ako sa štát snaží preniesť zodpovednosť na samosprávy.“ Aj keby štát výstavbu financoval, čo dnes umožňuje výhodný úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania v kombinácii s dotáciou, Staré Mesto nemá kde stavať.
V týchto dňoch príprava zákona vrcholí. „Do konca roka musí ísť návrh na rokovanie vlády,“ povedal hovorca ministerstva výstavby Miroslav Bátovský. Schvaľovať ho teda bude parlament v priebehu budúceho roka.
Bátovský argumenty samosprávy odmieta. „Možnosti sú, len samosprávy sú lenivé ich využívať,“ povedal. Náhradné bývanie sa má stavať v okruhu 50 kilometrov od pôvodného. „Je vecou obcí, aby sa dohodli – stavať môžu začať bez jedinej koruny.“
Nové krivdy
Bratislavské Staré Mesto je historicky najväčším sídelným útvarom na Slovensku a z toho vyplývajú aj najzložitejšie vlastnícke vzťahy. Zákon o reštitúciách, ktorý mal napraviť krivdy z čias komunizmu, vytvoril nové krivdy.
Ľudia, ktorí v zoštátnených domoch dostali nájomné byty, dnes musia často bojovať s novými majiteľmi. „Niektorí sa snažia nájomníkov zbaviť – zvyšujú im nájomné alebo im vypnú elektrinu,“ povedal Petrek. Od roku 2009 má okrem toho platiť deregulácia nájomného – to by dalo súkromným vlastníkom do rúk ďalší nástroj, ako vyštvať obyvateľov zo svojho domu.
Doteraz vydala mestská časť dedičom pôvodných vlastníkov 270 domov s takmer 2400 bytmi. V Starom Meste je ešte 27 domov, v ktorých je samospráva spoluvlastníkom. Je v nich 240 obecných bytov. Vlastníkmi takýchto domov sú sčasti reštituenti a časť vlastní mesto – v správe ich má Staré Mesto. Podiel môže obec predať reštituentovi, ktorý tak získa možnosť nakladať s celým majetkom.
Petrek: Majetok nemáme
U nás museli obce podľa iného zákona predať obecný majetok, teda svoj zdroj príjmu. Nájomné byty sa predali za zlomok trhovej ceny ich obyvateľom. V Českej republike to tak nebolo – fiškálna decentralizácia nastala hneď po revolúcii, obce sú sebestačnejšie. „Staré Mesto dnes už nemá takmer žiaden majetok,“ hovorí Petrek.
Predaj bytov v obecných domoch podľa neho ešte väčšmi prehĺbil priepasť medzi obyvateľmi obecných a zreštituovaných domov. Tí si byty odkúpiť lacno nemohli. Trhová cena trojizbového bytu v Starom Meste je pritom šesť aj viac miliónov. Nový zákon kritizuje aj združenie obyvateľov reštituovaných domov. Podľa nich len zakonzervuje nespravodlivý stav, a navyše obsahuje diskriminačné prvky.
Problém viackrát riešili staromestskí poslanci. Vyjadril sa k nemu aj primátor Andrej Ďurkovský, ktorý bol kedysi starostom v Starom Meste. Povedal, že problém, ktorý spôsobil štát deravým reštitučným zákonom, by mal štát aj vyriešiť. Aj súčasný starosta Petrek hovorí, že necíti zodpovednosť za dnešný stav. „My sme predsa napĺňali zákony tejto republiky.“
Predaj bude
Staromestskí poslanci v máji schválili nové pravidlá nakladania s majetkom. Podiely v nájomných domoch, ktoré samospráva vlastní spolu s reštituentmi, sa budú naďalej predávať, hoci proti tomu protestovali obyvatelia bytov v nich. Hlasovaniu predchádzala dlhá diskusia. Pôvodne sa navrhovalo, že mestská časť takéto podiely predávať nebude. Na návrh finančnej komisie, ktorej predsedá šéf klubu SDKÚ Marián Procházka, sa tento bod zmenil. Predávať môže po pokusoch o dohodu s reštituentom. Všetci poslanci sa zhodli, že chrániť treba aj právo na reštitúciu.
(lin)
