SME
Utorok, 24. máj, 2022 | Meniny má Ela

Petrek: Pomôže stavebná polícia

Výstavba, hluk, doprava, reštitúcie – tieto témy najviac trápia Staromešťanov. Vo vlaňajších komunálnych voľbách vyhral Andrej Petrek s programom, v ktorom sľuboval transparentnosť a stromy vrátené do ulíc. Takmer rok po nástupe do funkcie hovorí o tom, č

Starosta Starého Mesta Andrej Petrek sa nestotožňuje s projektom Kamenného námestia. Zámer, ktorý predpokladá vysokú mieru zastavanosti, sa podľa neho nehodí do centra Bratislavy.Starosta Starého Mesta Andrej Petrek sa nestotožňuje s projektom Kamenného námestia. Zámer, ktorý predpokladá vysokú mieru zastavanosti, sa podľa neho nehodí do centra Bratislavy. (Zdroj: FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ)

o sa podarilo a nepodarilo.

Výstavba, hluk, doprava, reštitúcie – tieto témy najviac trápia Staromešťanov. Vo vlaňajších komunálnych voľbách vyhral Andrej Petrek s programom, v ktorom sľuboval transparentnosť a stromy vrátené do ulíc. Takmer rok po nástupe do funkcie hovorí o tom, čo sa podarilo a nepodarilo.


Súčasťou vášho volebného programu bolo zjednodušiť stavebné konanie. Tento krok kritizujú občianski aktivisti, ktorí už majú aj tak pocit, že ich priestor na vyjadrenie k výstavbe je zúžený.

SkryťVypnúť reklamu

„Pre tých, ktorí sa chcú zapojiť do procesu meniaceho tvár mesta, je priestor na vyjadrenie pri prerokúvaní územných plánov. Keby ste sa rozprávali so stavebníkmi, tí zase budú nariekať, aké je to zložité a zbyrokratizované, keď chcú dostať stavebné povolenie na prestavbu.“

V čom spočíva zjednodušenie?

„Bratislava ešte nie je celá pokrytá územnými plánmi na úrovni zón. Územný plán mesta sa snaží určovať mieru zastavanosti a podlažnosti, ale len v mierke 1 : 10000. Územný plán zóny sa robí v mierke 1 : 1000, je teda podrobnejší, sú v ňom už zakreslené jednotlivé domy. Ak takýto plán máme, môžeme podľa zákona zlúčiť územné a stavebné konania do jedného – vychádzame tým v ústrety stavebníkom. Vtedy je totiž veľmi jednoduché dokázať, či je stavba v súlade s verejným záujmom – z hľadiska súladu s územným plánom, ochrany pamiatok, svetlotechniky a podobne.“

SkryťVypnúť reklamu

Mediálny záujem vyvolalo vaše roz­hodnutie búrať čierne stavby. Za­tiaľ sa ani jedna neodstránila. Prečo?

„Veľké čierne stavby už v podstate nemáme. Ide zväčša o menšie úpravy v domoch, kde stavebník nemá súhlas nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov. Práve z obavy, že súhlas nezíska, snaží sa zákonný postup obísť. Mno­hých odstrašuje aj zložitý proces získania stavebného povolenia. Väčšina týchto stavieb sa dá spätne zlegalizovať, lebo ide len o to, že stavebníkom chýba dokumentácia.“

Za veľkú čiernu stavbu možno označiť prestavbu rodinného domu na Tvarožkovej ulici. Aká je situácia tam?

„Tu je vytýčené priestupkové konanie, stavebný úrad zrejme rozhodne o odstránení aspoň časti stavby. Predpokladám však, že stavebník využije všetky kroky, aby svoju investíciu ochránil.“

SkryťVypnúť reklamu

Nie je potom úrad bezzubý?

„Najväčší problém pri čiernych stavbách je ten, že im nie sme schopní zabrániť. Nevieme stavebníka donútiť, aby zo stavby odišiel.“

Čo by pomohlo?

„Jediný recept je stavebná polícia – orgán, ktorý príde na stavbu, vykáže odtiaľ stavebnú firmu, zapečatí stavbu a nepustí na ňu ani vlastníka. Keby sa niečo takéto dostalo do návrhu nového stavebného zákona, bolo by to ohromné. To však musí byť štátna polícia, ako je to v iných krajinách.“

Existuje aj stavebná uzávera. Jednu v okolí výškovej stavby na Šancovej Staré Mesto nevyhlásilo – odvolali ste sa na nesúhlas magistrátu. Prečo ste pri zóne Chalupkova, kde má stáť časť Twin City i ďalšie novostavby, chceli, aby uzáveru potvrdili staromestskí poslanci?

„Bol to návrh komisie výstavby. Mne vyhovoval, lebo som mal morálny imperatív na nerešpektovanie stanoviska hlavného mesta. Hoci si myslím, že tentoraz bude mesto súhlasiť. Ak nie, tak či tak vydáme rozhodnutie o uzávere. Bude potom na krajskom úrade, či ho potvrdí. Sme totiž presvedčení, že bez toho, aby sme mali územie zaregulované plánom zóny, nemôže stavebný úrad vyriešiť požiadavky investorov. Najprv musíme mať predstavu o doprave, možnom objeme, poč­te podlaží a funkcii objektov. Na tomto veľkom území má v krátkej budúcnosti žiť, bývať a pracovať množstvo ľudí. Jeho nesprávne koncipovanie môže spôsobiť dopravné i iné problémy pre celé mesto.“

Ako vnímate ďalšie veľké plánované projekty – Kamenné námestie, Vydricu?

„S projektom Kamenného námestia sa nestotožňujem. Zámer, ktorý predpokladá takú mieru zastavanosti, by bol prijateľný v niektorej z okrajových štvrtí, ale nie v samom centre Bratislavy. Na toto územie je okrem toho spracovaný územný plán zóny Dunajská, ktorý bol jedným z prvých v Starom Meste. Myslím si, že tento zámer s ním nie je v súlade – to znamená, že ho zrejme bude treba prepracovať. Iný prípad je Vydrica. Tam prebieha súťaž na architektonické riešenie, zámer vychádza z územného plánu zóny Podhradie. Hoci by som mohol namietať napríklad proti hmotovému usporiadaniu, vo chvíli, keď budem podpisovať rozhodnutie stavebného úradu, nemám už právo na osobný názor.“

Za vášho predchodcu Petra Čiernika ste kritizovali spôsob vzniku staromestskej televízie. Teraz opäť navrhujete, aby začali vychádzať lokálne noviny. Ako sa dívate na fungovanie týchto médií dnes?

„Neviem, či bolo rozumné zakladať televíziu, kde má mestská časť iba 20-percentný, a teda nepodstatný majetkový podiel. Preto som aj navrhol, aby sme ho odpredali, keďže nám nedáva do rúk žiadnu páku na jej ovplyvňovanie. Poslanci to však neschválili. Prešporské noviny sa vnímali ako periodikum, ktoré oslavovalo činy môjho predchodcu. Chceme ich nahradiť informačným bulletinom pre tých, ktorí nemajú prístup k internetu. Budú tam správy o dianí v mestskej časti, výzvy na verejné stretnutia, využijeme ho ako anketový prostriedok.“

Ako chcete zabezpečiť, aby sa bulletin nestal oslavným periodikom?

„Sme jednotní s väčšinou poslancov v želaní, aby bol apolitický. Poslanci budú musieť rozhodnúť, či budeme aj nakladateľom. Mne sa zdá jednoduchšie zabezpečiť si to zvonka – má to výhodu, že je ťažšie vkladať do novín politické názory, no na druhej strane sa môžu vymknúť poslaneckej kontrole.“

Do volieb ste išli aj s tým, že budete transparentne nakladať s majetkom. V akom je to štádiu?

„V júni sme prijali pravidlá nakladania s majetkom – je úspech, že sa podarilo dohodnúť na pravidlách. Sú tam oklieštené právomoci starostu – napríklad už nemôžem prideliť byt žiadateľovi, ponúkajú sa len dražbou. Na internete si možno nájsť aj prehľad obecného majetku. Postupne však zisťujem, že evidencia majetku nie je v dobrom stave. Napríklad som chcel vedieť výmeru dlažby v historickom jadre a aká časť z nej je poškodená. Boli tam nepresnosti. To chceme postupne aj na internete opravovať.“

Aké ďalšie opatrenia chystáte?

„Chceme mať grafický informačný systém, aký má mesto. Každý si bude môcť pozrieť na mape Starého Mesta, čo je zverené do správy mestskej časti, kde máme podiely na bytových do­moch a podobne. Finančná komisia a komisia nakladania s majetkom má vytypovať majetok, ktorý možno predať buď priamo, alebo vo výberovom konaní. V novembri by mali byť zverejnené prvé informácie.“

Nariadenie o znížení povolenej hladiny hluku v kaviarňach uspokojilo obyvateľov, naopak, kaviarnici hovoria, že povolených 40 decibelov je málo. V kaviarňach je vraj ticho ako v hrobe.

„Nemám ten pocit, navyše mieru hlučnosti upravuje zákon tejto republiky. Ak majú kaviarnici pocit, že ich to obmedzuje, nech sa obrátia na parlament. Máme stále veľa sťažností na hluk, a väčšinou oprávnených – aj po schválení nového nariadenia. Je to problém: ľudia sa chcú zabávať, kaviarnici chcú mať tržby a tí, ktorí tam bývajú, chcú mať pokoj. Je ťažké všetky požiadavky zosúladiť. Trápia nás aj nekvalitné prenosné reklamy, pristavovanie stolov a stoličiek v neskorých nočných hodinách, nepovolené markízy na letných terasách. Jedinou sank­ciou, ktorá by zrejme na nedisciplinovaných kaviarnikov platila, by bol nesúhlas s prevádzkovaním letnej terasy na budúci rok.“

Priestoru na náhradnú výsadbu zelene v Starom Meste je minimum. Peniaze, ktoré sa získajú od investorov ako náhrada za výruby, sú viazané na starostlivosť o zeleň. Zveličene možno povedať, že ostane pár stromov, ktoré budú mať špičkovú starostlivosť. Čo s tým?

„Priestoru je naozaj málo – to sa už asi nezmení. S mestom chceme rokovať o tom, aby sme mohli ísť s náhradnou výsadbou aj na cesty I. a II. triedy, ktoré nespravujeme my. Viem si predstaviť aj nové stromové aleje. Tam sa však stretávame aj s tým, že obyvatelia bojujú skôr za to, aby na širokých chodníkoch mohli parkovať. Čo sa týka ustráženia financií, od budúceho roka ich bude spravovať priamo oddelenie životného prostredia a použije ich len na novú výsadbu a ošetrovanie drevín. Nebudú sa za ne kupovať letničky či kosiť tráva. Doteraz bolo využitie týchto fondov v rozpočte Veposu ťažko dosledovateľné.“

Veľkým problémom v Starom Meste, v rozsahu, ktorý nemá inde na Slovensku obdobu, sú nájomníci v zreštituovaných domoch. Myslíte si, že by sa o nich mala postarať samospráva?

„Je to ďalšie zbavovanie sa povinnosti štátu na úkor samosprávy. Parlament rozhodol o tom, aby sme vydali reštitúcie a predali obecné byty nájomníkom. Takýmto spôsobom ožobráčil samosprávu – tie byty sa zo zákona rozpredali za zlomok reálnej ceny. Štát by mal teraz postaviť pre ľudí z reš­tituovaných domov náhradné byty. Naša mestská časť ich ani nemá kde umiestniť, aj keby nám štát ich výstavbu zaplatil v plnej miere.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  2. Chceš prácu v IT?
  3. VELUX zmapoval kvalitu interiérov slovenských domácností
  4. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie
  5. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  6. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  7. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  8. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  1. 6 praktických tipov - ako na sušenie potravín v sušičke
  2. Cukrovka skracuje dĺžku života
  3. Hluk v školských triedach sa dá riešiť izoláciou
  4. Chceš prácu v IT?
  5. VELUX zmapoval kvalitu interiérov slovenských domácností
  6. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie
  7. ZŠ v Moldave nad Bodvou bola súčasťou projektu ENGIE Eco školy
  8. Zelenší dvor pre ZŠ Hviezdoslava vďaka projektu ENGIE Eco školy
  1. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 5 194
  2. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 369
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 2 252
  4. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 1 960
  5. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 700
  6. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 1 480
  7. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 127
  8. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 017
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  2. Ľudmila Križanovská: Žobráci v centre Bratislavy. Ľudia v núdzi alebo príživníci?
  3. Anton Sládek: Bratislava - Hviezdoslavovo námestie
  4. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  5. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  6. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  7. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  8. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 7 890
  2. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 856
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 4 602
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť III) 4 540
  5. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 3 870
  6. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách 3 543
  7. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 3 222
  8. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 134
  1. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  2. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
SkryťZatvoriť reklamu