BRATISLAVA 4. októbra (SITA) - V Bratislave a jej blízkom okolí je v súčasnosti podľa platného územného plánu mesta šesť nosných rozvojových území. Tie vychádzajú zo záväznej nadradenej dokumentácie, ktorou je územný plán Bratislavského kraja. Podľa vedúcej referátu územného plánovania bratislavského magistrátu Dany Drobniakovej, ktorá je jedným z tvorcom ÚPN, "existuje aj vízia budovania priestoru za Dunajom, prakticky za hranicou Bratislavy, vo väzbe na rakúske prihraničné obce. Priestor vzbudil veľkú pozornosť, v minulom roku sa ním zaoberali dokonca aj študenti z Drážďanskej technickej univerzity. Výsledkom spolupráce boli konkrétne urbanistické štúdie." Ako uviedla pre agentúru SITA, podľa nej síce v štúdiách chýbalo napojenie na Bratislavu, zaujímavá však bola práca s vodným a krajinným prvkom, do nich boli zároveň vtiahnuté nové obytné urbanistické štruktúry a nosné cyklistické a rekreačné trasy.
Centrum je vždy jednou z najatraktívnejších častí mesta, v súvislosti s centrom Bratislavy však zatiaľ neboli podľa Drobniakovej dostatočne využívané nábrežné zóny. Tie sa stali predmetom investičných zámerov až pred niekoľkými rokmi. Sú zapracované v ÚPN s ďalším dotváraním týchto území. Na projektoch River Park a Eurovea sa už pracuje, v príprave je projekt zóny Podhradie. "Centrum mesta chceme zachovať historické a humánne z hľadiska miery zástavby, zároveň sa ale pokúšame o expanziu centra na druhú stranu Dunaja, kde vzniká urbanisticky zaujímavý spôsob komunikácie zón na obidvoch stranách rieky," hovorí Drobniaková.
Východná rozvojová časť mesta vo väzbe na Ružinovskú radiálu a smerom na letisko ponúka podľa nej mimoriadne atraktívne nevyužité priestory. Je tu taktiež priestor pre logistické centrum pri prístave v zóne Pálenisko. Značným pozitívom zóny je najmä väzba na všetky nadradené dopravné komunikačné systémy.
Severovýchodná rozvojová časť mesta je napojená na Račiansku radiálu a diaľnicu. Ide o spoločné územie mestských častí Rača a Vajnory. "V území sú navrhované rozsiahle rozvojové plochy, potenciál je vysoký, kvalita krajinných prvkov mimoriadne atraktívna," povedala Drobniaková. Podľa rozpracovaných projektov by tu mal vzniknúť vedecko-technický park, nové obytné a športové zóny, ktoré ale rešpektujú prírodné prvky, hlavne Národnú prírodnú rezerváciu Šúr.
Severozápadná rozvojová časť mesta pokrýva priestor tzv. Lamačskej brány, ktorá sa tiahne cez Lamač, Devínsku Novú Ves a Záhorskú Bystricu. Vybudovať by sa tu mala nová štvrť, uvažuje sa o zariadeniach občianskej vybavenosti zameraných na obchod, vzdelanie, relax, kultúru a zábavu ako aj o rozvoji bývania, športových a rekreačných zón. "K dispozícii sa ponúka približne 600 hektárov plôch vo väzbe na nový systém dopravného skeletu, pôvodnú sieť potokov a krajinné zázemie," zdôrazňuje Drobniaková.
Podľa nej je veľmi atraktívny aj priestor okolia Chorvátskeho ramena a predovšetkým južný priestor mesta v katastri Petržalky a Jaroviec. Prioritou a podmieňujúcou investíciou novej urbanizácie v tomto území je dobudovanie nosného systému MHD. "Ideálne by bolo, keby sa v nasledujúcom období rozvoja mesta dobudovali prioritne dopravné systémy alebo aby rozvoj dopravných stavieb nadobudol aspoň tempo rozvoja novej zástavby. Doprava doteraz v rozvoji výrazne zaostáva a radí sa k akútnym problémom mesta, ktorý kritizujú investori aj obyvatelia mesta. Je ale jasné, že absolútne zastavenie novej výstavby je nereálne a predstavuje legislatívne zložitý proces aj v dopravne kriticky ohrozených zónach mesta," dodala Drobniaková.
