V programe dnešného rokovanie mestských poslancov nie je ani jeden predaj či kúpa významnej nehnuteľnosti.
Vlani v septembri to bol napríklad predaj lukratívneho pozemku v Novom Meste konkrétnej firme, ktorá už v okolí postavila niekoľko polyfunkčných budov. Vtedy prešiel poslanecký návrh, aby riaditeľka magistrátu preskúmala a predložila aj ponuky ďalších záujemcov o parcelu.
Eva Chudinová, hovorkyňa magistrátu nepotvrdila neoficiálne informácie, že za chýbajúcimi majetkovými bodmi programu je zámer mesta prehodnotiť systém predajov.
Naposledy sa predaje zastavili vlani tesne pred komunálnymi voľbami. V médiách sa však vtedy hovorilo skôr o predvolebnom geste.
Čo je transparentné
Zástupcovia organizácií ako Transparency International i občianski aktivisti si myslia, že predaje obecného majetku by sa mali riešiť transparentným spôsobom – vo verejnej súťaži.
Veľké predaje boli vždy centrom záujmu médií i občanov, mesto pod vedením Andreja Ďurkovského si vypočulo aj kritiku za to, že rozpredáva drahé pozemky s dobrou polohou pod cenu alebo len istým investorom. To síce mesto striktne odmieta, ale na druhej strane priznáva, že verejným súťažiam sa bráni.
Nič nie je zaručené
„Každý predaj majetku sa riadi cenami obvyklými, v prípade nehnuteľností je vždy priložený znalecký posudok,“ hovorí Chudinová.
Ak o nejaký pozemok prejavia záujem viacerí, musia priložiť cenovú ponuku, tie sa potom vyhodnocujú. Informáciu potom dostanú poslanci, ktorí rozhodujú o predaji. „Verejné súťaže nerobí mesto najmä pre dlhý čas prípravy a realizácie. Navyše nikto nezaručí, aby víťaz podpísal aj kúpno-predajnú zmluvu,“ povedala Chudinová.
Problém s časom potvrdil aj poslanec SDKÚ Ernest Huska, ktoré je bývalým konateľom firmy prevádzkujúcej kino Mladosť. Práve predaj budovy s kinom bol jednou z najväčších káuz posledných mesiacov.
„Som za verejné súťaže, ale aj pri nich by mala existovať miera. Štyristo metrov štvorcových niekde v Lamači sa takto zrejme riešiť nemusí. Súťaže by však mali byť minimálne pri pozemkoch, ktoré sú pre verejnosť zaujímavé – na nábreží Dunaja, v centrálnych oblastiach či v prielukách v historickom jadre,“ myslí si Huska.
Jeho kolegovia sa už zmeny systému domáhali. Naposledy to bolo vo februári pri schvaľovaní mestského rozpočtu. Poslanecký návrh, aby sa všetky predaje nad desať miliónov robili verejnou súťažou, však neprešiel. Zo 75 prítomných bolo 15 za, 35 proti, 25 sa zdržali alebo nehlasovali.
Argumentom za bol okrem transparentnosti aj fakt, že najvyššia cenová ponuka zaručí často väčší zisk pre mesto. „Aj keď tento návrh neprešiel, budeme sa o verejné súťaže snažiť vždy, keď to bude možné,“ povedal vtedy Ďurkovský.
Aj investori sú niekedy za
Známy je prípad pozemkov v hodnote takmer miliardy korún pri Starom moste, ktoré na jar získali spriaznené firmy Popper Capital a Poplatky zámenou za neporovnateľne lacnejšie pozemky v Janíkovom dvore. Tie mesto potrebuje na výstavbu rýchloelektričky. Zámenu poslanci schválili bez finančného vyrovnania. Okrem toho mesto pridalo firme susediace pozemky pri moste za 350 miliónov.
Penta, ktorá mala o pozemky takisto záujem, vtedy upozornila, že mesto obchodom príde asi o 300 miliónov. „Najtransparentnejší spôsob predaja je verejná súťaž, najmä ak ide o lokalitu, ktorá môže byť novou obchodnou štvrťou Bratislavy,“ vyjadril sa vtedy hovorca Penty Martin Danko.
