Magistrát oficiálne ešte stále rokuje o priestoroch, podľa Chudinovej sa však už vie, kde by mohla záchytka byť, zverejniť to však nechcela. Mesto sa obáva protestov ľudí. „Nikto nechce takéto zariadenie vo svojej blízkosti, ale treba ho,“ povedala hovorkyňa.
Mesto ešte v lete nevylúčilo rokovania so zariadením Retest na Ľadovej ulici v Starom Meste, ktoré od augusta prešlo pod správu mesta. Vedúci Peter Šulák však túto informáciu vyvrátil.
Známe sú negatívne reakcie obyvateľov Vrakune na bezdomovecký stanový tábor, sťažovali sa na krádeže a nevhodné správanie. Nadšení neboli ani Lamačania, keď tu otvorili nocľaháreň kraja.
Ďalším príkladom je organizácia De Paul Slovensko – trvalo niekoľko rokov, kým našli priestory pre svoju nízkoprahovú nocľaháreň. Nakoniec dostali budovu od magistrátu na Ivanskej ceste pri letisku, teda v priemyselnej zóne, v blízkosti nie sú obytné štvrte.
Mimovládne organizácie však upozorňujú, že s bezdomovcami sa dá vychádzať. Napríklad v rámci petržalského zariadenia Betlehem bezdomovci revitalizovali detské ihrisko a strážili tu deti.
Teraz na Slovensku žiadna záchytka neexistuje. O obnovenie sa snaží mesto aj preto, že je to jedna z priorít primátora.
Ľubomír Okrúhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí hovorí, že plánuje s mestom spolupracovať, čo sa týka legislatívy.
Súčasná je zastaraná najmä z hľadiska ekonomického – malá novela, o ktorej prijatie sa snaží samospráva v dohľadnej dobe, by mala napríklad umožniť, aby záchytka nemusela byť pri zdravotníckom zariadení, tak ako je to v zahraničí. Podľa odborníkov sú naozaj takéto zariadenia represívne a nie zdravotnícke, hoci lekár by mal byť k dispozícii.
Tiež je jasné, že zákon by mal uvoľniť sadzbu za pobyt na záchytke. Poplatok bol v minulosti 600 korún za noc, to však už nezodpovedá dnešným nákladom. Navyše väčšina sumu nebola schopná zaplatiť. Veľká časť tých, ktorí na záchytke skončia, sú totiž bezdomovci alebo nesolventní ľudia.
