V posledných piatich rokoch stúpol počet vozidiel registrovaných v Bratislave z 206-tisíc na takmer 240-tisíc. To znamená, že na dvoch ľudí pripadá jedno vozidlo, hovoria údaje magistrátu.
Zaparkovať v centre je čoraz ťažšie, autá stoja na chodníkoch a na zeleni. Zápchy v špičke sú už bežné, najmenšia nehoda či nepredvídané počasie môžu spôsobiť kolaps.
Bratislava leží navyše v prirodzenom dopravnom uzle a tranzitná doprava situáciu v meste ešte väčšmi sťažuje. Cítia to nielen Bratislavčania, ale aj obyvatelia obcí v tesnom okolí hlavného mesta. Ľudia z Dunajskej Lužnej chcú novú cestu, lebo cez ich obec prechádza jediný ťah na juh. Borinčania či Mariančania sa naopak boja, že v blízkosti ich domov povedie diaľnica D4. Ministerstvo dopravy však hovorí, že alternatívna diaľnica, ktorá spojí diaľnice D2 a D1 oblúkom okolo Bratislavy, je nutná.
Odľahčenie
V posledných rokoch sa situácia v Bratislave zlepšila. Kedysi katastrofálne výpadovky Vajnorskú a Rožňavskú odľahčil diaľničný úsek Mierová – Senecká. Tunel Sitina zas pomohol Patrónke. Tade prešlo donedávna denne okolo 54-tisíc vozidiel, veľa z nich boli kamióny. Tie sú teraz odklonené cez tunel. Národná diaľničná spoločnosť zmerala, že Sitinou prejde za 24 hodín od 30- do 45-tisíc áut. Magistrát bude robiť merania na Patrónke. Riaditeľka sekcie dopravy Tatiana Kratochvílová povedala, že by to malo byť počas tohto týždňa. Teraz sa tam dokončuje oprava vozovky, potom bude obraz o prúdení áut úplný.
Problémový most
Veľká časť vozidiel, ktoré sa podarilo odkloniť z Patrónky, však aj tak skončia na Prístavnom moste. Denne tadeto prejde viac ako stotisíc áut, čo na Slovensku nemá obdoby. Pritom sa štvorpruhový most nedá rozšíriť – väčšiu intenzitu by neuniesol. Diaľničná spoločnosť uvažuje o rozšírení časti diaľnice na šesťpruhovú, z mosta potom vznikne nepríjemný lievik.
Trochu pomohol najnovší Most Apollo. Mária Račková z magistrátu povedala, že 18. apríla tade prešlo v smere do Petržalky 16 900 áut a v smere do centra 22 600 áut. Pomôcť má aj rozšírenie Prístavnej ulice, ktorá spája Prístavný most a Most Apollo. So Starým mostom, ktorý v sobotu počas Dňa bez áut uzavreli, sa už v budúcnosti pre autá neráta. Má tadeto prechádzať petržalská električka.
V júni sa Bratislava pridala k európskej charte, ktorej cieľom je okrem iného zvýšiť počet ľudí, ktorí využívajú hromadnú dopravu. Znížil by sa tým počet áut v meste. Treba však kvalitnejšiu MHD, odstavné parkoviská a nový režim pohybu áut i parkovania v centre. Samospráva i odborníci sa zhodujú v tom, že časy, keď sa dalo autom dostať a zaparkovať všade a zadarmo, sa musia skončiť.
Mesto zaujímali názory o doprave
„A aké je trvalé opatreniev súvislosti s Dňom bez áut?“ dvíha prekvapene hlavu jeden z tých, čo sa v sobotu na Gondovej ulici pustili do vypĺňania dotazníka. Aj ten totiž na podujatí ku Dňu bez áut ponúkali nadšenci pre dopravu.
Všetky európske mestá, ktoré sa zapoja, si osvojili zvyk spraviť v prospech chodcov alebo cyklistov niečo, čo pretrvá. Bratislave sa síce nateraz nepodarilo presadiť prvú cyklotrasu v centre na Dunajskej ako úvodný krok v ústrety cyklistom, podarilo sa však aspoň iné. Od piatku funguje svetelný priechod pre chodcov na Karloveskej pri Iuvente. Keď naň chodec vstúpi, svetlá začnú blikať. Cez frekventovanú ulicu totiž často prechádzajú deti k zastávke električiek.
Otázky v dotazníku, ktorý chce potom mesto vyhodnocovať, sa týkali napríklad aj využívania alternatívnych spôsobov dopravy či toho, ako často by sa obyvatelia vedeli svojho auta zriecť.
„Nechceme úplne zrušiť autá. Chceme len, aby sa využívali inak ako teraz,“ vysvetľoval Ivan Bútora, staromestský poslanec, ktorý sa venuje problémom v doprave. Viac ako podebatovať si však v sobotu popoludní na Gondovu prišli mnohí po informácie. „Tí, čo sa pristavili, chceli najviac farebné mapy s trasami liniek, ktoré si mohli vziať zadarmo,“ hovorí Matej Dohnal z občianskeho združenia imhd.sk. Tiež sa často pýtali na to, čo sa chystá, na zmeny v doprave, na integrovanú dopravu, kedy bude.
„Ubezpečili sme ich, že projekt sa má spustiť už v marci, vysvetlili sme im, aké budú výhody takejto dopravy oproti súčasnému stavu.“ Jeden z obyvateľov sa ale napríklad pýtal aj na to, kde sa môže sťažovať na vodičov, ktorí chodia príliš rýchlo, alebo so svojimi linkami majú príliš skoré odchody a nedodržiavajú grafikony.
Cyklisti boli zvedaví hlavne na to, kedy pre nich pribudnú nové chodníky. „Snažím sa chodiť všade bicyklom, nemám auto,“ hovorí Štefan Oleň. Chýba mu cyklochodník od Karlovej Vsi po Devín. „Tam musím jazdiť medzi autami. Od Riviery je síce predpísaná päťdesiatka, ale málo vodičov ju tam dodržiava,“ povedal. Na cestu do práce využíva MHD a je spokojný.
Jedno z mála kritických stanovísk na podujatí zaujala ochranárka Katarína Šimončičová. „Škoda, že Deň bez áut nepripadol na iný deň v týždni ako na sobotu, mohol mať väčší účinok.“ Podľa nej však dopravný podnik nie je pripravený na to, aby hromadnú dopravu v pracovné dni využívalo ešte viac ľudí.
Dorota Kráková
