Áno, niekoľko krásnych dvorov za fasádami starých domov prežilo až do dnešných čias. Choďte si ich rýchlo pozrieť, možno tu dlho nebudú! Z väčšiny záhrad a dvorov za domami na Dunajskej sú už vyasfaltované parkoviská, predajne áut, teplárne či len smetiská.
Starí architekti komponovali mesto tak, aby malo pľúca. Ulice boli dláždené – ale dvory za domami zostali rozkvitnutými záhradami. Ach, tí starí architekti! Milovali Bratislavčanov a my sme si ich veľmi vážili. (Potomkovia Ing. arch. Harminca doteraz bývajú na Dunajskej.)
Pľúca našej Dunajskej ulice - bujne zarastené dvory – dostali po vojne zabrať! Za socializmu nemali starí architekti žiadne slovo. Nastúpili vidiečania so svojimi predstavami veľkomesta. Mizla jedna záhrada za druhou – „dvorná“ architektúra vymrela.
Predstavte si zubára, ktorý by vám spravil v dutine ústnej horný rad zubov podľa svojich predstáv: jeden strieborný, dva zlaté, potom by dva zuby vynechal, na ďalšom zube by vyvŕtal spredu dieru a nechal tak... jedným slovom urobil by z vás štrbavého krásavca.
Dunajská ulica je už roky štrbavá. Nemusela by byť – ale mladí architekti to tak vymysleli. No – architekti! To označenie bolo pre ich povolanie nepatričné. Som presvedčený, že povolanie mestského architekta za socializmu bolo jedno z najponižujúcejších. Určite sa našli takí, ktorí mali zdravé projekty. Kde zmizli ich koncepcie? Kdesi v košoch funkcionárov národných výborov a domových správ.
Vo dvoroch museli byť agitačné strediská, garáže, sklady národných podnikov a vôbec – čo sa majú veľkomestskí ľudia uprostred hlavného mesta zaoberať záhradkárstvom? V centre mesta má byť hotel Centrál, obchodný dom Centrum (Prior, Tesco), centrálne úrady a centrálne kúrenie. Všetko, čo nebolo centrálne, začali budovatelia búrať a potom nastúpili búrači, ktorí začali budovať.
Keď idete po Dunajskej ulici, neviete narýchlo posúdiť, čo je zbúrané a čo vybudované. Ale môžem vás ubezpečiť, že rovno v strede mesta, za domami oproti detskému ihrisku, zostalo pár krásne zarastených bujne rozkvitnutých dvorov, akýchsi oáz, zvyškov mestských pľúc. Mestské pľúcka na betóne. Vojdite teraz v lete do oáz a povedzte mi, ako vám je. Človeka v tých dvoroch ovanie zvláštny smútok za starou Bratislavou, ale ovanie ho aj chladivý čerstvý vzduch.
Ja tam chodím pravidelne na dve deci vzduchu. Niekedy si dám aj liter-dva. Poznám sa totiž s odborníkmi a viem, čo v Bratislave dýchame. Vzduch je na označenie toho, čo vdychujú Bratislavčania, príliš krásne slovo.
Opýtajte sa ochranárov, aké si spôsobili problémy, keď za socializmu uverejnili rozbor bratislavského vzduchu. Ten rozbor dlho mestskí súdruhovia utajovali. Elaborát o bratislavskom vzduchu bol súčasťou samizdatu.
Som presvedčený, že tí, čo doštudujú architektúru na vysokej škole po roku 2000, vrátia našej ulici záhradné priestory.
V Aténach mali za domami záhrady aj dvetisíc rokov pred naším letopočtom. Vtedy ešte v našom Dunaji dovideli hotentóti až na dno – taký bol priezračný!
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Chlapci z Dunajskej ulice. Autor v nej spomína na roky prežité na Dunajskej ulici. Najprv býval v starom dome č. 56 oproti detskému parku, potom nad Liga pasážou a napokon v modernom činžiaku na dolnom konci ulice.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta (aj v nemeckom jazyku), Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
