V spoločenskej miestnosti denného stacionára Seniorcentrum, ktorý patrí pod Staré Mesto od siedmej ráno pribúdajú starší ľudia, väčšinou ženy.
Začína sa ďalší deň, ktorý strávia rozhovormi, spievaním, recitovaním básničiek, maľovaním obrázkov. Niektorí prichádzajú pravidelne, iní len na pár dní v týždni.
„Chodím sem naozaj rada. Nesedíme len tak, stále nás niečím zamestnávajú. A to je veľmi dobre,“ hovorí 80-ročná dôchodkyňa Sylvia. Vzápätí nato odrecituje niekoľko básničiek. „Pamätám si ich ešte zo školy.“
Ráno sa čítajú správy, diskutuje sa o udalostiach domácich i svetových. Potom nasleduje spoločná rozcvička. Najskôr posediačky precvičujú jednoduché cviky, ktoré zvládnu aj ľudia s horšou pohyblivosťou. Cvičenie vyzerá ako hra spojená so spevom a recitovaním veršíkov. Každý sa zapája podľa svojich možností.
„Okrem toho sem ešte trikrát do týždňa prichádza rehabilitačná sestra. Cvičia v skupinke, a potom aj individuálne,“ vysvetľuje Soňa Schwantzerová z miestneho úradu v Starom Meste.
Ďalší program sa presúva do jedálne. Mimo času desiatej, obeda a olovrantu sa mení na výtvarný ateliér. Proces tvorby podporuje fantáziu, precvičuje pohyblivosť prstov a vylepšuje náladu. Dnes modelujú z plastelíny košíky plné jabĺk alebo hríby, témou je jeseň. Na dokončenie čaká aj veľký obraz, ktorý vzniká nalepovaním guľôčok z krepového papiera. Ženy sa smejú, vzájomne sa povzbudzujú, spomínajú. Zdravotné sestry, ktoré tu pracujú, ich počúvajú a otázkami nenásilne rozprúdia pamäťovú hru.
Spoločnosť dopĺňajú zvierací miláčikovia – králiček, škrečky a had v teráriu. „Majú tu stále nové podnety a prežívajú ich viac naplno. Neuzatvárajú sa len do svojho sveta. Zároveň v nich činnosti v centre zvyšujú pocit, že sú potrební a užitoční,“ hovorí Schwantzerová.
Poobede si návštevníci na hodinku oddýchnu a niektorí aj zdriemnu. Potom už majú voľný program. Posedia si na terase alebo sa prejdú po záhradke, ktorá k centru patrí. Okolo tretej začínajú po svojich blízkych prichádzať príbuzní. Do piatej sa všetci vrátia domov.
Autor: dagu
