Tajomné miesta, historické legendy, povesti či strašidlá. Má ich každé európske hlavné mesto. A mnohé dokonca na takejto „strašidelnej“ turistike dobre zarábajú.
V Prahe majú nočnú prehliadku po tajomných miestach, o parížskych legendách sa píšu knihy, Londýn má svoje strašidlá spočítané na internete.
Janette Jánošková z oddelenia vzdelávania a výchovy vlastivedných sprievodcov BKIS hovorí, že mýty a tajomno je to, pri čom turisti najviac zbystria pozornosť.
„Oživí to výklad. Keby som hovorila len holé fakty, hneď ma prestanú vnímať.“ Povestí je podľa nej v Starom Meste nespočetne veľa. „Sú všade naokolo, sama vyučujem vlastivedných sprievodcov a bavíme sa aj o tomto.“
Najznámejšie bratislavské legendy zozbierala spisovateľka Mária Ďuríčková a publicista Igor Janota. Ďuríčková v doslove svojej knihy Bratislavské povesti píše, že práve tieto báje sú pamäťou zložitej minulosti tohto mesta, a dôvodom, prečo sú také rozmanité, je fakt, že Bratislava vždy bola križovatkou ciest. Aj preto tu stojí slovenská báj vedľa nemeckej ságy, židovské motívy vedľa fragmentov českých alebo juhoslovanských.
Dnes sa po stopách legiend v Bratislave dá absolvovať aj samostatná prehliadka s výkladom. Robí sa to zväčša pre školy alebo pre malé deti. Objednať si takúto netradičnú prechádzku s výkladom vlastivedného sprievodcu sa dá aj v BKIS, konkurenčná Bratislava tourist service má prehliadku pod názvom Bratislava mýtov a legiend aj vo svojej ponuke na internete.
Okrem tajomnej Bratislavy môžu turisti u nás spoznať vďaka prehliadkam aj romantickú, židovskú, hudobnú, rímsku alebo vinohradnícku Bratislavu.
 Na mieste dnešnej Mlynskej doliny bola podľa jednej z povestí kedysi dedina Sellendorf, Dedina duchov. Stálo tu deväť mlynov a podľa legendy si tu raz jeden chudobný starec dal zomlieť pšenicu. Obyvatelia ho však vysmiali a okradli ho. Starec, keď sa ani u richtára nedomohol trestu pre chasníkov, osadu preklial a odvtedy vraj raz za sto rokov, vo výročný deň kliatby, vynára sa dedina z minulosti. A kto by si tu dal zomlieť čo i len zrnko, osadu by vyslobodil spod kliatby. Naopak, ten, kto by si čokoľvek od duchov vzal, musel by tu zostať. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
 Socha Panny Márie na budove Starej radnice podľa legendy zo 17. storočia v jedno ráno zmizla a na jej mieste ostal odkaz, že kým obyvatelia mesto nevyčistia od špiny, nevráti sa. Prešporčania sa teda dali do čistenia a deň nato, ako práce dokončili, sa socha vrátila späť na svoje miesto. FOTO SME – MILAN DAVID |
 V podbrání Michalskej veže vraj prebýva duch mestského kata. Počas prechádzania popod ňu preto teba byť ticho, aby sa neprebudil. Podľa ďalšej legendy schovávali radní do dutej sochy archanjela Michala na veži počas ohrozenia dôležité mestské dokumenty. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL |
|
Aj k Hradu sa viaže niekoľko legiend. Jedna z knihy Márie Ďuríčkovej hovorí, že keď ráno obyvatelia Hradu vstávali ako dolámaní a všetko vôkol bolo potlčené a špice veží vyzerali ako namočené v bahne, spôsobil to čarodejník Klingsor, ktorý si občas cestou zo Sedmohradska chcel nad mestom oddýchnuť, a tak Hrad otočil a sadol si naň ako na stolček. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC |
|
Bratislava má aj novodobé legendy, napríklad sochu Čumila. „Mnohí turisti sa smejú, keď poviem, že prináša šťastie. Ale hneď ho idú chytať za nos a brmbolec,“ hovorí vlastivedná sprievodkyňa Janette Jánošková. FOTO SITA |
