Alternatívne školy využívajú iné metódy výučby a odlišný spôsob hodnotenia ako ostatné. Snažia sa odstrániť nedostatky klasických škôl, akými sú preplnené triedy či príliš formálny vzťah učiteľov a žiakov.
Jediná waldorfská škola
Waldorfskú školu v Bratislave, ktorá funguje na princípoch zakladateľa waldorfskej pedagogiky Rudolfa Steinera, navštevujú žiaci už siedmy rok. Na Slovensku je zatiaľ jediná.
„Každé ráno začíname hlavným vyučovaním, ktoré trvá 120 minút. Učiteľ triedu pripraví v rytmickej časti na spoločné prežívanie. Tam sa zopakuje učebná látka a dieťa sa často uvoľní od ranného stresu zo vstávania a cesty do školy,“ opisuje začiatok bežného školského dňa učiteľ Marián Czére.
Ďalej sa preberá konkrétny predmet, napríklad matematika, prírodoveda. Na záver je rozprávanie príbehov, ktorých skladba sa mení podľa ročníkov. Pre prvákov sú to rozprávky, u siedmakov to môžu byť dobrodružné príbehy.
„Po prestávke nasledujú klasické 45-minútové hodiny. Niektoré z nich ako kreslenie foriem či eurytmiu by ste v iných školách nenašli,“ hovorí Czére. „Žiaci takto majú možnosť ponoriť sa do súvislostí vyučovanej látky. Prostredníctvom zážitku, často spojeného s pohybom, vyrábaním, chutnaním všetkými zmyslami v nich nadlho ostávajú pojmy, ktoré majú viac vrstiev než len zapísané do zošita a naučené naspamäť.“
Hodnotenie v škole je slovné, hľadajú sa riešenia pre individuality žiakov. Učebný plán je koncipovaný ako alternatíva k plánu klasickému. Učitelia používajú iné metódy, ale overujú si, či sú žiaci schopní porovnania s klasickými štandardmi. „To sa nám darí a aj pri prechode na iný typ školy žiaci zväčša nemajú žiadne problémy.“
Integrované tematické vyučovanie
Od tohto školského roka môžu žiaci vyskúšať model integrovaného tematického vyučovania v základnej škole Finesa. Vyučuje sa tu od nultého po štvrtý ročník. Od bežných škôl sa odlišuje už navonok, ITV sa totiž spája aj s príjemnou a neohrozujúcou atmosférou. Tú tiež pomáhajú vytvárať základné pravidlá pre školákov a učiteľov.
Riaditeľka školy Jana Kummerová k nim zaraďuje aktívne počúvanie a snahu o osobný výkon. „Deti sa neporovnávajú navzájom, snažia sa dosiahnuť vlastný pokrok.“ K ďalším pravidlám patrí pravdovravnosť, nevysmievanie a úcta, ktorú si žiaci a učitelia preukazujú aj pri vzájomnom tykaní.
Žiaci s učiteľmi sa stretávajú najskôr v komunite, kde sa preladia na vyučovanie. Riešia tu aj problémy, ktoré by mohli medzi deťmi vzniknúť. „Vylučuje sa tým šikanovanie,“ objasňuje Kummerová.
Za dôležité považuje to, že deti majú na prácu dosť času, čo platí aj pri písomke. Neexistuje tu školský zvonec a takmer ani domáce úlohy. Učitelia motivujú žiakov k samostatnému vyhľadávaniu informácií, deti často pracujú s knihami a encyklopédiami. Tomu, čo sa učia, sa nevenujú len v jednom predmete, hlavná téma ich čo najviac sprevádza celým vyučovaním.
Model ITV vytvorili američanky Susan Kovalik a Karin Olsen. Na Slovensku prešiel riadnym overovacím experimentom a je akreditovaný ministerstvom školstva. Hodnotenie je po tretí ročník písomné. Vo štvrtom ročníku, z ktorého prechádzajú do bežnej školy, dostávajú už deti známky.
