To, že do Bratislavy chodí viac turistov, nie je nič nové. Miera záujmu o mesto sa zyvšuje a súčasne sa menia aj záujemcovia o ňu.
Kým v 90. rokoch prevládali nemeckí a rakúski dôchodcovia, teraz sú to aj mladšie ročníky.
„V propagácii mesta sa orientujeme na ľudí s väčšou kúpnou silou a na mladších,“ hovorí Milan Vajda z magistrátu. Nielen pre „dobrodružnú povahu“ mladších, ale aj preto, lebo mesto má viac ubytovacích kapacít, ktoré im vyhovujú. A do budúcnosti sú to potenciálne solventní turisti, ktorí sa sem môžu vrátiť.
Nevie sa, kto sem chodí
Zmenu v tom, kto navštevuje mesto, asi najväčšmi ovplyvnil rozmach letiska a lacné letenky.
V minulom desaťročí Bratislavu obľubovali hlavne dôchodcovia. Zväčša prichádzali loďami, na ktorých boli aj ubytovaní – tak to bolo pre nich komfortnejšie. Hotelom a mestu teda veľký zisk z turizmu nezaručovali.
Dodnes podľa štatistík magistrátu medzi turistami naďalej prevládajú Česi a po nemecky hovoriaci návštevníci, počty však niekoľkonásobne stúpli.
„Nevieme, či ide o dobrodruhov, cestovateľov alebo solventných, nevieme ani, na základe čoho do Bratislavy chodia,“ hovorí Jana Kozubová, vedúca oddelenia cestovného ruchu na magistráte. Preto chystá mesto prieskum.
Zaujímavý z hľadiska marketingu je vek, ako aj záujmy turistov alebo to, do akej sociálnej skupiny patria. Údaje do prieskumu sa budú zbierať počas celého budúceho roka.
Bratislava, ale nie na stag
V zahraničných reklamách má Bratislava imidž historického mesta, magistrát ho prezentuje ako mesto hudby, mladých a relaxu.
Navyše, od roku 2002 sa o Bratislave hovorí aj ako o destinácii na „city break“, teda predĺžené poznávacie víkendy pre Európanov.
„Priemerný obyvateľ Európy absolvuje počas roka takýchto víkendov niekoľko. Zo štatistík vyplýva, že chodí na jednu letnú a jednu zimnú dovolenku a medzitým ešte na dva až štyri takéto letecké výlety,“ hovorí Vajda.
O turistov bojujú všetky európske metropoly, ponuka je veľká. Špičkovými príkladmi sú Londýn, Paríž, Praha alebo Viedeň. Bratislava už tiež patrí medzi takéto lokality, je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich mestských destinácií v Európe – v rebríčku najrýchlejšieho nárastu počtu turistov za päť rokov je na 4. mieste zo 105 metropol.
S tým však súvisia aj rozšírené stag a hen party – teda búrlivé rozlúčky Britov so slobodou za hranicami.
„V Británii a ani inde nepropagujeme Bratislavu ako mesto pre takýto turizmus,“ hovorí Vajda. Britský trh je podľa neho luxusný a presadiť sa tam nie je ľahké. „Každý o nich bojuje,“ povedal o Britoch. Hoci sú podľa Vajdu možno najviac viditeľní, zďaleka nepredstavujú najpočetnejšiu skupinu.
Reklama možno aj na CNN
Rozpočet na zahraničnú reklamu Bratislavy ako turistickej destinácie je obmedzený. Vajda hovorí o milióne korún ročne.
„Starostlivo si vyberáme tituly, napríklad CNN traveller, prestížny časopis, ktorý má náklad asi milión kusov.“
Mesto momentálne rokuje aj s televíziou CNN, snaží sa o odvysielanie spotov o Bratislave v budúcom roku. „Potrebujeme pomoc súkromného sektora, napríklad asociácie hotelierov. Zviditeľniť mesto sa nám podarí len spoločne,“ pripomína Vajda.
Pracovníci magistrátu niekoľkokrát ročne propagujú Bratislavu aj na veľtrhoch cestovného ruchu a nehnuteľností alebo zabezpečujú reklamu v časopisoch, ktoré čítajú hlavne výkonní manažéri a makléri.
Kiss me, I am Slovak
Zahraniční turisti nakupujú u nás nielen tradičné ľudové výrobky. Niekoľko tisíc korún dokážu minúť v poslednom čase aj na tričká s humornými nápismi.
„Najlepšie idú tie s nápisom Where the fuck is Bratislava (Kde v r..i je tá Bratislava), najčastejšie si ich kupujú Angličania. Často sa mi stáva, že sa rovno tu vyzlečú a oblečú si naše tričko,“ povedal o „nájazdoch“ Britov predavač Marcel zo stánku na Františkánskom námestí.
„Veľmi sa im páčia aj humorné nápisy, napríklad Kiss me, I am Slovak (Pobozkaj ma, som Slovák), I love Slovak women (Milujem slovenské ženy), Save the water, drink borovička (Šetri vodu, pi borovičku),“ dodal Anton Karabáš z ďalšieho stánku. K tričkám predáva aj miniatúry alkoholických nápojov.
Ako humorný darček si však niektorí kupujú aj ľudové výrobky, napríklad fujary. „Niektorí to berú ako dekoráciu, iní sa spoliehajú, že zoženú noty, ďalší to berú zo žartu kamarátovi,“ hovorí Martina z folklórnej predajne na Hlavnom námestí, od ktorej si už zákazník do lietadla odniesol aj veľkú fujaru za takmer 17 000 korún. Podľa nej sa dobre predávajú aj opasky či ľudové kroje. Na rozdiel od litovského ministra, ktorého nechceli nedávno pustiť do lietadla s valaškou, turisti vedia, ako na to. Našikmo ju položia do kufra.
Vo folklórnej predajni si napríklad pamätajú nákup majoliky a bábik za asi 15 000 korún. V stánku na Františkánskom si zase predavačka spomína na nákup šúpolienok za dve- až tritisíc korún.
Turisti si potrpia na to, aby bolo na tovare napísané Slovakia či Bratislava. To využili aj predajcovia na jarmokoch a za čisto slovenské vydávali suveníry, ktoré nepochádzali ani len z Európy.
(čtk)
Praha: Spať budete až doma!
Praha je príkladom turistickej destinácie, kam chodia všetci. „Nielen batôžkari, ale aj vážení turisti z USA či Japonci. Najviac k nám však v tejto chvíli chodia západní Nemci a Angličania, to znamená vekový prierez od mladých ľudí po dôchodcov,“ hovorí tlačový hovorca pražského magistrátu Jiří Wolf.
Poslednú veľkú kampaň Prahy smerom do zahraničia magistrát zameral na mladých ľudí, o čom svedčilo aj heslo: Praha - spať budete až doma! Predstavovala Prahu ako mesto pamiatok,ale aj zábavy. Aj protagonisti, ktorí v reklame vystupovali, boli mladí.
Len nedávno sa skončila polročná kampaň v televízii CNN – odvysielala približne tisíc spotov. Navyše, počas celého roka propagovali mesto na svojich palubách aj České aerolínie. Podľa Wolfa sú brožúry o Prahe aj vo všetkých českých turistických kanceláriách a strediskách.
(dot)
