Nový územný plán Bratislavy po viac ako desiatich rokoch príprav zajtra vstúpi do platnosti. Ten, ktorý platil doteraz, vznikol ešte v roku 1976. Doplnok k nemu bol prijatý v roku 1986 a aktualizácia v roku 1993.
Územný plán je základný nástroj územného rozvoja. Podľa stavebného zákona ho musia mať všetky obce s viac ako 2000 obyvateľmi. Obec je v ňom rozdelená na plochy s rôznym využitím. V Bratislave ho vytvára magistrát, schvaľujú ho mestskí poslanci. V súlade s ním sa povoľujú všetky zmeny v meste – stavby, búranie, výruby.
Verejnosť kritizuje, že plán je málo konkrétny, a teda umožňuje rôzne výklady. Pod súvislou plochou občianskej vybavenosti sa napríklad môžu skrývať kusy zelene, ktoré tak nie sú chránené. Často sa preto hovorí, že treba robiť podrobnejšie plány zón. Na tie však nie sú peniaze, jeden stojí aj vyše milióna. A keď aj sú, väčšinou sa v nich mení zeleň či poľnohospodárska pôda na stavebné pozemky.
Potvrdzuje to, čo sa už deje
Nový plán zakotvuje stavebný boom z posledných rokov. Stavať sa má najviac na nábrežiach Dunaja a v Ružinove. Na severovýchode (Rača, Vajnory) sa ráta s výstavbou technologických parkov, severozápad (Vinohrady) sa už mení na luxusnú rezidenčnú štvrť. Okolie letiska sa má zmeniť na logistické centrum. Petržalku čaká okrem iného výstavba nového dopravného systému.
V okolí Čunova má podľa mesta prevládať šport a trávenie voľného času. Definícia rekreácie je pritom dvojaká – kým ochranári preferujú prirodzenú zeleň, investori s podporou samosprávy presadzujú výstavbu zábavných centier.
Dva hlavné problémy
Príprava plánu otvorila dve hlavné otázky územného plánovania: prvá – ako sa dá do rozhodovania zapojiť verejnosť, a druhá – ako môže samospráva skutočne ovplyvniť rozvoj mesta, keď existuje lobing v zastupiteľstve, kde sa predáva obecný majetok, a mnohí investori si dovolia začať stavať načierno a spoliehajú sa na dodatočnú zmenu pravidiel v ich prospech.
Na verejnej diskusii v roku 2005 ľudia z magistrátu priznali, že mesto nemá zo zákona možnosť postihnúť investora, ktorý nie celkom dodrží, čo sľúbil. Napríklad ak nenahradí stromy, ktoré dal zoťať, rovnako veľkými, alebo ak konečný vzhľad stavby je v rozpore s vizualizáciou v projekte. Stavebné úrady, ktoré fungujú pri miestnych úradoch mestských častí, takisto nemajú právomoci. Pripravovaný nový stavebný zákon by to mal zmeniť. Stavebný úrad by mohol napríklad zastaviť prívod elektriny na nelegálne stavenisko.
Ako vznikal plán
l 1996 – poslanci rozhodli, že sa bude spracúvať nový územný plán
l 2004 – príprava plánu je v záverečnej fáze, zbierajú sa pripomienky verejnosti aj inštitúcií
l november 2004 – za malej účasti občanov sa konajú prvé verejné prerokovania, ochranári kritizujú nielen plán, ale aj spôsob prerokúvania s verejnosťou
l 2005 – mesto ohlasuje, že sa bude plán schvaľovať, príprava mešká, pripomienok boli tisícky
l marec 2006 – mesto podľa zákona prerokúva zamietnuté pripomienky, ľudia hovoria o fraške
l júl 2006 – primátor sťahuje plán z rokovania po dlhej diskusii
l september 2006 – pred komunálnymi voľbami plán neprešiel
l máj 2007 – nové zloženie zastupiteľstva schválilo plán bez problémov, občanom poslanci hlas nedali
Pravidlá sú jasnejšie
Námestník primátora Tomáš Korček (SDKÚ)o novom územnom pláne.
Ako hodnotíte plán s odstupom času od schválenia? Zvažujete aktualizáciu?
„Prijatie nového územného plánu stále považujem za dobrý krok. Rieši nielen funkčné využitie územia, ale prináša aj nové regulatívy, ktoré doposiaľ chýbali a ich absencia vyvolávala problémy a nevôľu časti verejnosti. Príprava trvala skoro desaťročie a je logické, že počas tohto obdobia prišlo vo viacerých lokalitách k zmene podmienok. Poslanci ma zaviazali, aby som predložil do konca roka informáciu s návrhom na obstaranie nevyhnutných zmien a doplnkov.“
V čom konkrétne plán nepoteší investorov?
„Stanovuje jasnejšie a transparentnejšie pravidlá. Nepoteší teda tých, ktorí si zvykli využívať nedostatky starého plánu, dôsledkom čoho je viacero kontroverzných stavieb. Napríklad už nebude možné zastavať celý pozemok bez dostatočných plôch zelene. Zaviedli sme totiž koeficient zelene, ktorý udáva minimálny pomer medzi plochou zelene a celkovou výmerou. Ďalším príkladom je index podlažných plôch. Je to pomer zastavaných plôch vo vymedzenom území k celkovej výmere konkrétneho územia. Ak by v čase, keď investor výškovej budovy na Šancovej zvažoval projekt, platil nový územný plán, stavba by určite v dnešnom rozsahu nevznikla.“
Ako vnímate kritiku ochranárov a verejnosti?
„Územný plán kritizuje len malá časť ochranárov a verejnosti. Nikdy nie je možné vyhovieť všetkým. Je však zaujímavé, že skoro vždy ide o jednotlivcov, ktorí sa viackrát neúspešne pokúšali kandidovať do zastupiteľstva či dokonca do Národnej rady. V politike sa hovorí, že voľbami sa jedna kampaň končí a ďalšia začína. V tomto kontexte vnímam aj viaceré ich aktivity. Nové regulatívy sú zárukou väčšej ochrany záujmov verejnosti aj ochranárov. Kvalitu nového územného plánu posúdia Bratislavčania v nasledujúcich voľbách. A tí sú vždy nekompromisní.“
(lin)
Stavebné kauzy sa stali právnymi problémami
Parčík Belopotockého, Cepit a výstavba Na križovatkách sú len tri príklady toho, ako vznik nového plánu konkrétne ovplyvnil výstavbu v meste.
Nový územný plán nielen určuje budúci vývoj Bratislavy. Rozdiely oproti starému plánu ovplyvnili mnohé stavebné kauzy.
Zamotaný prípad parčíka Belopotockého je najznámejším spomedzi tých, pri ktorých sa čakalo na nový územný plán.
Krajský súd v Bratislave tri dni pred schvaľovaním nového územného plánu zrušil rozhodnutie stavebného úradu v Starom Meste, ktoré umožňovalo zastavať parčík Belopotockého. Tento fakt zvrátil zmenu parčíka na zastavateľný pozemok.
Na poslednom schvaľovaní v máji sa v uznesení objavilo, že do plánu treba zapracovať územné rozhodnutie o tom, že parčík možno zastavať. Teraz mesto tvrdí, že v novom pláne je parčík označený ako zeleň. Investor má však kladné rozhodnutie podľa starého plánu. Vznikol tak právny problém, budúcnosť parku je neistá.
Cepit ostal v pláne
Vajnory majú byť onedlho známe aj ako centrum vzdelanostného biznisu. Má tu vzniknúť technologický park Cepit. Náklady na výstavbu sa odhadujú na miliardu eur. Na ploche vyše šesťdesiat hektárov tu majú sídliť vývojárske firmy a vzdelávacie inštitúcie.
Projekt schválili mestskí poslanci ešte v roku 2005. V starom územnom pláne zmenili ornú pôdu na stavebné pozemky. Nový plán ráta s okolím Vajnôr ako s novou rozvojovou zónou. Bývalá starostka Anna Zemanová však proti Cepitu bojovala. Tvrdila, že by mal stáť inde a chcela, aby sa Cepit z nového plánu vyňal. Povolebný starosta Ján Mrva (SDKÚ) povedal, že projektu nebude hádzať polená pod nohy. Proti sú ešte stále niektorí Vajnorčania – argumentujú, že Cepit negatívne ovplyvní život v mestskej časti i v chránenej oblasti Šúr.
Na križovatkách a inde
Kauza výstavby na Križovatkách v Trnávke je príkladom lokálneho problému, ktorých je v Bratislave mnoho. Aj pre ňu sa ružinovský starosta pokúsil vyhlásiť stavebnú uzáveru, ale tá napokon platiť nezačala.
Na bývalom školskom ihrisku plánuje investor komplex s 95 bytmi. Nový plán tu však predpokladá občiansku vybavenosť bez bývania. Parkovanie chce investor riešiť na priľahlom chodníku, ktorý spravuje Ružinov, a páse verejnej zelene. Vyzerá to tak, že investor bude musieť svoj zámer prepracovať.
(lin)
