Už po štvrtý raz v 21. storočí Vajnorčania oslávili to, čo si ich predkovia pripomínali dávno pred nimi. Dožinky, teda slávnosť po zbere úrody, sa začali v sobotu popoludní tradičným sprievodom hlavnou ulicou.
„Je to moja srdcová zaležitosť, potrpím si na účasť,“ povedal Peter Maglovský. Napriek tomu, že bol v kroji a v dožinkovom sprievode riadil svoj traktor z roku 1956, je „dondzitý“.
„Vajnorčania tak volajú prišelcov. Ja som z Petržalky,“ priznal s úsmevom. „Mám tu chalupu, trávim tu víkendy od jari do zimy. “
Alegorický sprievod so žatevným vencom, ktorý sa odovzdával gazdovi a gazdinej ako poďakovanie za úrodu, zaplnili aj poľovníci so psami. Chystali sa na veselicu. „Budeme do konca,“ tvrdili spolu. Minulý rok sa vraj zabávali až do pol jednej rána.
„Vo Vajnoroch je nás 18 zapálených členov,“ povedal Ivan Pecha z miestneho poľovného združenia. Vo Vajnoroch je totiž stále čo loviť, napríklad zajace, bažanty alebo holuby hrivnáky.
Na veselicu sa prišli pozrieť tisícky Bratislavčanov, parkoviská v okolí sa zaplnili už pred začiatkom akcie.
Spestrením dožiniek boli desiatky remeselníkov, ktorí pozdĺž Roľníckej ulice ponúkali tradičné výrobky z dreva, prútia, šúpolia, kože a keramiky. Ťahákom bol majster kováč Tomáš, ktorý pod holým nebom razil dukáty s erbom Bratislavy a Vajnôr.
