Ak by nastala nečakaná kríza, Bratislava sa nemusí obávať. V meste je spolu asi 8500 ochranných krytov a stavieb civilnej ochrany.
Kým do roku 1989 boli zatvorené a obyvatelia by sa do nich dostali iba v prípade hrozby, od 90. rokov sem verejnosť môže chodiť voľne. Aspoň do tých, ktoré sa využívajú na mierové účely v prenájme. Takých je momentálne 26.
Finančne nákladná údržba
„Kryty sa stavali hlavne v období studenej vojny a tomu zodpovedá aj ich vybavenie,“ hovorí Jozef Maťašovský z obvodného úradu v Bratislave. Hoci je technologické zariadenie v bunkroch zastaralé, musí byť stále funkčné.
„Údržba je nákladná, potrebovali by sme asi 8,5 milióna korún a potom pravidelne ročne 2,5 až 3 milióny,“ hovorí. Pridelených však majú len 10 percent z tejto sumy.
Aj napriek tomu je však podľa neho stav krytov dobrý, najväčší problém býva so zatopením, porušením tesnenia, zasypaním poklopov alebo upchatím vzduchotechniky. „To, že sa využívajú na rôzne účely, je pre štát i samosprávu výhodné, pretože takto sa nedevastujú.“ Napríklad aj ako fitnescentrum.
Metrové steny
Posilňovňa na Miletičovej 49 vznikla v kryte v roku 1991. Z krytu využíva asi tretinu svojich priestorov, ostatné ležia v susednom suteréne. Predtým priestor patril knižnici.
Pancierové dvere tu odmontovali, meter hrubé steny zostali. „Nič sa s tým nedá robiť, nemôžu sa tu presúvať priečky,“ hovorí Peter Kanis z posilňovne. Každý nájomca takéhoto krytu sa totiž musí zaviazať, že v prípade núdze sa bude znova môcť využiť ako kryt.
„V nájomnej zmluve sme mali podmienku. Ak by teda nastala živelná pohroma alebo vojna, do určitého času by sme museli kryt upraviť, vypratať. To sa ale chvalabohu nikdy nestalo,“ hovorí bývalý manažér klubu Duna na Radlinského Pavol Murín. Aj ten je v priestoroch krytu.
„Riziko katastrofy sme si uvedomovali, ale uvedomovali sme si aj to, že je prirodzené, že v mimoriadnej situácii by sa kryt opäť využíval na svoj účel.“
Nemocnica, banka i divadlo
Počet krytov môže kolísať, nové vznikajú a staré zanikajú.
V celej Petržalke však odolný a plynotesný kryt pre obyvateľov nie je. „Nachádzajú sa tu aj také, ale sú v správe rôznych firiem a inštitúcií,“ hovorí Ľubomír Andrassy z miestneho úradu. Jeden z nich patrí aj pošte, nemocnici či Matadoru.
Petržalčania tak musia využiť v prípade ohrozenia svojpomocne budované úkryty zväčša v pivniciach, akých je po celom meste niekoľko tisíc.
„V minulosti sa rátalo s tým, že Petržalčania budú v čase krízy využívať ako úkryt priestory metra, ktoré tu malo byť vybudované,“ vysvetľuje Andrassy.
Dnes musí mať kryt každá budova, kde sa kumuluje viac ľudí, teda napríklad aj nemocnice, divadlá, kiná, banky, hotely, hypermarkety a štátne inštitúcie. A tiež každá výšková budova.
Fakty o krytoch
Do krytov idú obyvatelia, keď nastane krízová alebo mimoriadna situácia. To je napríklad vojna alebo katastrofa. Nevzniká teda nečakane, predchádza jej napríklad zhoršenie medzinárodných vzťahov. Správcovia krytov teda majú čas na ich uvedenie po pohotovosti.
Pri nečakanej živelnej pohrome alebo havárii obyvateľov evakuujú. Kryty slúžia na dlhodobé ukrytie.
Ochranné stavby civilnej ochrany sa delia na odolné, plynotesné a jednoduché úkryty budované svojpomocou. Odolných je v meste 357 s kapacitou 70-tisíc ľudí. Plynotesných je v meste 77 s kapacitou je vyše 11,5-tisíca. Spolu sa do nich zmestí 19 percent obyvateľov mesta.
Predpokladá sa, že časť tých, ktorí tu trvalo nebývajú, by v prípade krízy odišli z mesta. Zvyšok by šiel do úkrytov budovaných svojpomocne. Ide zväčša o pivničné priestory domov. Spolu je ich kapacita vyše 680-tisíc ľudí.
Okrem krytov pre obyvateľov existujú aj kryty pre zamestnancov, teda pre pracovníkov rôznych tovární, firiem a inštitúcií.
V krytoch možno prežiť s dostatkom jedla päť dní. Prívod pitnej vody je tu povinne. Sú tlakuodolné, odolné voči radiačnému zamoreniu, tepelným účinkom po požiaroch, zatopeniu a účinkom nebezpečných látok. V plynotesných sa dajú prežiť dva dni.
Technický stav krytu má na starosti vlastník. Je ním mesto, to však kryty zverilo do správy mestských častí.
Obvodný úrad zabezpečuje revízie technologických zariadení, nádrží na vodu a elektroinštalácií. Samospráva má na starosti napríklad maľovky alebo udržiavanie sietí.
V dnešnej dobe sa kryty civilnej ochrany už stavajú ako viacúčelové stavby, ako napríklad garáže na Bajzovej ulici.
K zmene na mierový účel potrebuje záujemca o nájom krytu povolenie. Dnes sa využívajú ako archívy, diskotéky, sklady rekvizít, fitnescentrá, zámočnícke či čalúnnické dielne, alebo žehliarne.
Najmodernejší kryt v meste má Národná banka Slovenska. Je v podzemí, vznikol v roku 2002.
Má samostatné zásobovanie vodou – studňu. Jeho rozloha je viac ako 1600 metrov štvorcových, zmestí sa sem 958 ľudí, teda 100 percent zamestnancov. V stave bezpečia slúži ako sklad.(dot)
