BRATISLAVA 23. augusta (SITA) - Urbanistickú štúdiu projektu Petržalka City, v rámci ktorého chce investor na ploche 27 hektárov v lokalite ohraničenej Rusovskou cestou, Romanovou, Hálovou a Gessayovou ulicou a korytom Chorvátskeho ramena postaviť do roku 2013 multifunkčné centrum za 400 miliónov eur, pripomienkovalo 22 občanov a tri občianske združenia. Z celkového počtu pripomienok a návrhov bolo 11 pozitívnych. Ako dnes pre agentúru SITA uviedla Viera Krúpová za spoločnosť Petržalka City, a.s., investor už v súčasnosti spracováva všetky pripomienky, návrhy a reakcie od občanov a dotknutých organizácií. Podľa Krúpovej sa budú všetky došlé názory posudzovať na zasadnutí zastupiteľstva mestskej časti Petržalka koncom septembra, na ktorom budú poslanci prerokovávať aj návrh urbanistickej štúdie.
Ako ďalej uviedla, výhrady obyvateľov sa dotýkali predovšetkým zastavanosti územia, výškovej zástavby, dopravného riešenia či zelených plôch. Občania podľa nej kritizovali vysokú zastavanosť dotknutého územia a upozorňovali pritom, že by sa už nemala ďalej zvyšovať. Investor však argumentuje tým, že koeficient zastavanosti je stanovený územným plánom a spoločnosť ho v žiadnom prípade neprekročila. "Práve naopak, zastavanosť územia je nižšia, pretože veľkú pozornosť v rámci projektu venuje Petržalka City zeleným plochám, ktoré budú na značnej časti územia. Otázka zelených plôch je riešená mimoriadne veľkoryso," povedala Krúpová. Podľa štúdie by mala zeleň zaberať plochu 11,5 hektára. Na danom území by mal pritom vyrásť aj mestský park s rozlohou približne sedem hektárov a rozšírenou vodnou plochou revitalizovaného Chorvátskeho ramena. "Spoločnosť Petržalka City chce na území vytvoriť niečo, čo bude vysoko kultivovať aj terajšie prostredie a zvyšovať tak jeho hodnotu," konštatovala Krúpová.
Pripomienky občanov sa týkali aj výšky plánovanej zástavby. Spoločnosť však argumentuje tým, že v rámci Bratislavy sú stanovené časti, ktoré sú určené na výstavbu výškových budov a táto lokalita k nich rozhodne patrí. Investor pri koncepcii vychádzal z urbanistických zákonitostí, dbal na zachovanie zákona proporcií a výškovej gradácie od kraju k stredu. "Každé centrum musí mať svoje symboly, orientačné body. Navyše proces prirodzeného vývoja a svetové trendy sa zastaviť nedajú. Výškové budovy v Petržalke vyrastú aj na tomto území, máme ale možnosť ich postaviť koncepčne, správne lokalizované a so správnymi parametrami," uviedla Krúpová.
Dotknutí občania kritizovali tiež navrhovanú štvorprúdovú komunikáciu. Investor ale v tejto súvislosti upozorňuje, že cesta je súčasťou riešenia dopravy v územnom pláne Petržalky a urbanistická štúdia ju len akceptovala. Pre spoločnosť je okrem toho otázka dopravy v lokalite veľmi dôležitá, v spolupráci s dopravným oddelením magistrátu preto vypracovala aj víziu nárastu dopravy v Petržalke v období 30 rokov. "V rámci prognózy sa posudzovalo umiestnenie a vyťaženosť križovatiek a hlavných komunikácií tak, aby bola zabezpečená plynulá a bezproblémová doprava v tejto časti mesta. Som presvedčená, že MHD bude na danom území riešená a posilnená tak, aby sa doprava nezhoršila a aby nedochádzalo napríklad k zápcham," povedala Krúpová.
Investor zaznamenal na urbanistickú štúdiu a riešenie lokality aj pozitívne ohlasy od občanov. Oceňujú napríklad komplexnosť riešenia projektu, v rámci ktorého by malo vzniknúť absentujúce moderné centrum. Kladne hodnotili aj aspekt dostavby vybavenosti, ktorá na tomto sídliskovom priestore chýba alebo je nedostatočná. Uvažuje sa napríklad s výstavbou bazéna, športovísk, telocvične, bežeckých, korčuliarskych či cyklistických dráh, knižnice, multifunkčnej kultúrnej haly, galérie moderného umenia či dokonca radnice. "Niektorí občania zasa podporujú projekt preto, že zásadne zmení doteraz zanedbaný a nikým neudržiavaný priestor," dodala Krúpová.
V súčasnosti sa pripravujú podklady pre územné rozhodnutie na prvú etapu výstavby. Začiatok výstavby je plánovaný na polovicu roka 2008, ukončenie sa predpokladá v roku 2010. Prvá etapa projektu rieši územie na ploche 2,52 hektára na pozemku ohraničenom Chorvátskym ramenom, Rusovskou cestou a Hálovou ulicou.
