Mesto si objednalo štúdiu rekonštrukcie električkového tunela pod Hradom.
„Nie je v dobrom stave,“ povedal o tuneli Branislav Zahradník, predseda predstavenstva dopravného podniku. Rekonštrukcia je podľa neho každým rokom akútnejšia a je stále ťažšie udržať tunel v prevádzke. Presakuje sem voda, osvetlenie sa používa len v krízových situáciách, chýbajú kamery.
250 miliónov
Štúdia by mala byť tento rok hotová a mala by tiež určiť, koľko peňazí na obnovu bude treba. Či sa práce začnú už čoskoro, záleží aj od mesta, a hlavne od toho, kedy prostriedky vyčlení.
Zahradník hovorí, že zatiaľ sa kalkuluje so sumou 250 miliónov, ak by sa však rekonštruovala trať aj okolie, suma by bola vyššia.
Mesto má záujem o obnovu tunela, povedala hovorkyňa magistrátu Eva Chudinová. „Len zatiaľ nemožno povedať, kedy k nej dôjde.“ Tohtoročný rozpočet s renováciou neráta. Či sa položka dostane do rozpočtu budúci rok, ťažko povedať.
Potrubie uložiado zeme
Rekonštrukcia tunela by nemusela byť len dopravná záležitosť. Nachádza sa tu totiž aj výtlačné potrubie pre Staré Mesto a vedie rovno popri električkových koľajach. Rúru by mali zakopať pod povrch.
Vodárenská spoločnosť chce o takejto možnosti rokovať.
„Potrubie je dobre izolované, teraz žiadne riziko nehrozí, ale z bezpečnostného hľadiska a pre dlhšiu životnosť je dobré, aby sa uložilo do zeme,“ hovorí Jana Štulajterová z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti.
Ukladanie do zeme by sa mohlo dať spraviť aj bez odstávky, vodárenská vie rozvody zabezpečiť cez iné potrubia.
Pribudnúť by mohli i kamery
Tunel nekontrolujú kamery. To, či sa tadiaľ neprechádzajú ľudia, nemonitoruje ani polícia, ani dispečing. To by tiež chcel dopravný podnik zmeniť. Opravovať by sa malo aj osvetlenie.
Problémom môže byť počas rekonštrukcie náhradná trasa električiek, všetky spoje by šli po nábreží.
„Celé západné mesto by malo nižšiu obslužnosť. Tunel potrebujeme,“ opakuje Zahradník. Dodáva však, že podnik vie zabezpečiť rýchlu rekonštrukciu, ak by všetko šlo, ako má. Trvala by napriek tomu mesiace, najviac však šesť.
Tunel je vlastne bývalý protilietadlový kryt v hradnej skale.
Vybudovaný bol počas 2. svetovej vojny a dokončený v roku 1949. Na stavbu sa použil vojnový materiál nižšej kvality.
Po otvorení spájal stred mesta s jeho západnou časťou - Karlovou Vsou a Devínom.
Celková dĺžka tunela je 792 metrov.
V auguste 1983 tam uviedli do prevádzky električkovú dopravu.
V uplynulých rokoch tam robili geologický prieskum a práce na odvodnenie tunelovej rúry.
Pred piatimi rokmi dal dopravný podnik za päť miliónov korún opraviť uchytenie káblov, ktoré už boli v havarijnom stave. Oprava osvetlenia v tuneli stála pol milióna korún. (japa, dot)
