Riaditeľ pohrebníctva Marianum Miloslav Hrádek tvrdí, že za štyri roky nebude v Bratislave kam pochovávať. Navrhuje preto mestu rozširovanie existujúcich cintorínov. Pochovávať by sa opäť malo začať aj na doteraz uzavretých historických cintorínoch. Riaditeľ navrhuje,aby cena za prenájom hrobového miesta na rok v Bratislave stúpla z 312 na 560 korún. Podľa neho by z tejto čiastky mal občan platiť polovicu a zvyšok by malo zaplatiť mesto a Marianum.
Poslanci vás poverili, aby ste vypracovali stratégiu fungovania mestského pohrebníctva na ďalšie roky. Aká je?
„Za štyri roky v Bratislave nebude kam pochovávať. Preto chcem v prvom rade v spolupráci s mestom riešiť budovanie nového cintorína alebo rozšírenie existujúcich.“
Koľko stojí prevádzka bratislavských cintorínov?
„Ročne je to zhruba 46 miliónov korún. Prevažnú väčšinu tejto čiastky tvoria mzdy zamestnancov, ktorí na cintorínoch pracujú. Marianum má 156 zamestnancov, 60 percent z nich vykonáva práce súvisiace priamo s prevádzkou cintorínov. Okrem toho organizácia aj podniká – prevádzkuje krematórium a pohrebnú službu. Peniaze, ktoré zarobíme, po zdanení však opäť investujeme do cintorínov.“
Aký model navrhnete?
„Ponúkam alternatívy, akým spôsobom sa týchto 46 miliónov rozdelí medzi nájomcov hrobov, mesto a Marianum. Poslanci si budú môcť vybrať. Je tu možnosť, že všetky náklady súvisiace s prevádzkou cintorínov bude platiť alikvotnou čiastkou občan a mesto nezaplatí nič. Ale ju tu aj variant, že občan bude platiť symbolickú korunu ročne a 46 miliónov zaplatí mesto. Viackrát nám médiá vytýkali, že máme najvyššie ceny za hrobové miesto na Slovensku. Ale v Prahe a Brne sme zistili, že ceny, ktoré mienime účtovať, sú obdobné. Česká republika sa však správa k cintorínom korektnejšie. U nás sú poplatky v oblasti pohrebníctva zdanené 19-percentnou DPH, v Čechách sú poplatky za hrobové miesta od DPH oslobodené.“
Ktorú alternatívu platenia preferujete vy?
„Máme skúsenosti, že ak sa akákoľvek služba poskytuje zadarmo, občan si ju neváži alebo ju zneužíva.“
V čom by mohli ľudia zneužívať pohrebníctvo?
„Bol by to psychologicky iný vzťah. Z môjho pohľadu ako ekonóma z čiastky 560 korún, ktorú navrhujeme za prenájom hrobového miesta za rok, by mal občan platiť polovicu a zvyšok by malo zaplatiť mesto a Marianum. Ten pomer je však už politickou otázkou.“
Ak by mesto platilo všetko, nemali by ste už problém s neplatičmi. Tým vyhlásilo pred pár rokmi Marianum „vojnu“ spojenú s rušením hrobových miest. Vyvolalo to polemiku o etickosti takéhoto kroku. Aká je situácia teraz?
„Keď sme začali boj s neplatičmi - z celkového počtu 90 000 hrobových miest sme mali v Bratislave 30 percent neplatičov. Dnes zostali dve percentá. V tejto súvislosti pripravujeme na našej stránke www.marianum.sk spustenie virtuálnych cintorínov, kompletný prehľad hrobových miest, osôb, ktoré sú tu pochované a tiež informácií o tom, či je ten-ktorý hrob zaplatený.“
Ľudia si budú môcť na internete vyhľadať aj hrobové miesto?
„To zatiaľ nie. V súvislosti s nedostatkom hrobových miest by to bolo problematické. Situácia v súčasnosti je totiž taká, že na cintorínoch treba s cintorínskou knihou v ruke hľadať škáročku.“
Čo sa týka možnosti znovu použiť ten istý hrob po tlecej dobe, ktorá je desať rokov, ako to v praxi vyzerá?
„Ak niekomu napríklad zomrie babička, pochovajú ju do hĺbky dva metre. Po desiatich rokoch je možné na to isté miesto pochovať znova ďalšieho zosnulého. Ostatky, ktoré po tlecej dobe zostali – kostrový skelet – sa uložia nižšie, a miesto je opäť voľné.“
Rozhoduje o tom nájomca hrobu?
„Áno, znovupochovanie do hrobu je len na jeho rozhodnutí. V prípade neplatičov po uplynutí desiatich rokov má správa cintorínov právo hrobové miesto zrušiť. Pomník prepadne v prospech obce a po prekopaní hrobu možno uložiť do tohto hrobového miesta ďalšieho, úplne cudzieho zosnulého.“
Hovoríte, že pri prekopaní hrobu sa to, čo v ňom zostalo po desiatich rokoch, uloží hlbšie. Spomínam si na zážitok, ktorý nám opísala jedna čitateľka. Bola na cintoríne a v jej blízkosti vykopávali robotníci hrob. Opisovala, že videla spod lopát lietať aj kosti. Môže sa to pri prácach stať?
„Nemalo by sa to stať. Určite nie v prípade veľkých kostí – lebky či panvy, tie sú v rámci hrobu vždy položené o čosi nižšie, je však možné, že pri výkope robotník spolu so zeminou premiestni von napríklad kostičku z prsta. Treba si uvedomiť, že telo je zasypané zeminou a keď robotník vykopáva hrob, nerobí archeologický výskum, ale bežný výkop. Pritom sa môže stať, že malá kostička alebo úlomok sa dostane von.“
Jedným z problémov, ktorý ste pri cenách za hrobové miesto minulý rok spomínali, boli historické cintoríny. Na nich sa už nepochováva, takže Marianum z nich nemá žiaden príjem. Musí ich však udržiavať. Aj táto údržba je alikvotnou čiastkou zahrnutá do platby za hrobové miesta, ktorú hradia občania. V Prahe napríklad údržbu historických cintorínov platí mesto.
„Situácia sa zmenila. Momentálne už platná právna úprava mesta Bratislavy nepozná pojem historický či uzavretý cintorín. Máme stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, že na všetkých bratislavských cintorínoch, ktoré boli uzavreté, možno pochovávať. Rokujeme aj s farským úradom Nové Mesto, ktorý vlastní pozemok Ondrejského cintorína a plánujeme tu pochovávanie obnoviť.“
Minulý rok mohli cirkevné farnosti požiadať o prevzatie cintorínov do svo jej správy. Argumentovali aj tým, že Marianum zvýšilo cenu za hrobové miesto. Ktoré farnosti ich už spravujú?
„Farnosti spravujú cintorín v Rači a Záhorskej Bystrici. V prípade cintorína v Rači sme rímskokatolíckej farnosti odovzdali správu ich časti cintorína. Cintorín pozostáva z pozemkov vo vlastníctve mesta, evanjelickej a rímskokatolíckej cirkvi. Evanjelická cirkev o vrátenie cintorína nepožiadala, takže jej časť spravujeme ďalej. Rímskokatolícka farnosť spravuje 73 percent cintorína, my 27 percent. Navrhol som, že ak považujú ceny, za ktoré udržiavame poriadok na cintoríne (vývoz odpadu, kosenie atď.) za vysoké, aby si našli vlastnú firmu, ktorá bude cintorín udržiavať. Momentálne sme však pred podpisom zmluvy, že o tieto veci sa v Rači bude naďalej starať Marianum. Takže čo sa v Rači po prevzatí cintorína do správy farnosti vlastne zmenilo? Vyplatili sme farskému úradu dva milióny – platby za hrobové miesta do budúcich období, ktoré Marianum vybralo – cena za hrobové miesto sa však nezmenila. Je v každej časti cintorína 312 korún a farský úrad si služby súvisiace so správou cintorína objednáva od našej organizácie.“
Spoločnosť Pieta ponúkala mestu, že bude spravovať cintoríny za 300 korún.
„V Rači vyberá táto pohrebná služba 312 korún, tak ako my. A za prenájom kostola si Pieta pri pohrebe opakovane účtovala 2975 korún. Pokiaľ viem, za používanie kostola pri pohrebnom obrade sa väčšinou dáva iba milodar.“
312 korún, ale bez dotácie mesta.
„Ani Marianum zatiaľ nedostalo od mesta ani korunu dotácie.“
V lete bol v Bratislave medializovaný problém „kradnutia mŕtvych z nemocníc“. Išlo o akési exkluzívne zmluvy medzi nemocnicami a niektorou pohrebnou službou – o výbere pohrebnej služby tak rozhodovali nemocnice, a nie pozostalí.
„Opakovane som dával v tejto veci podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“
Čo sa týka nového cintorína, ktorý Bratislava tak nástojčivo potrebuje, hovorili ste o tom už pred piatimi rokmi.
„Zatiaľ mesto nebuduje na území Bratislavy nový cintorín, preto navrhujeme rozšírenie súčasných, Martinského cintorína, Cintorína Ružinov a Cintorína Slávičie údolie. Výstavba nového celomestského pohrebiska však Bratislavu neminie. Naposledy bol otvorený Cintorín Ružinov, kde sa pochováva už 30 rokov, cintorín má asi 14 hektárov. Takže ak by sme chceli riešiť situáciu na ďalších 50 rokov, potrebovali by sme asi 15- až 20-hektárový pozemok. Snažili by sme sa nový cintorín tak architektonicky rozčleniť, aby sme získali čo najviac hrobových miest. Možno by sme uvažovali aj o vybudovaní hrobovej steny, tak ako to je zvykom na cintorínoch napríklad v Taliansku či Chorvátsku, keď sa rakva neukladá priamo do zeme, ale do blokov na spôsob urnových stien.“
Aký je pomer klasických pohrebov a kremácií v Bratislave?
„Ročne vykonáme približne 3600 kremácií, pohrebov je asi 1200. Klasické pochovávanie do zeme viac preferujú bratislavskí rodáci, ktorí žili dlhý čas v Bratislave, pre kremáciu svojich blízkych zosnulých sa väčšinou rozhodnú obyvatelia sídlisk. Výhodou pre nás je, že urnové steny zaberajú oveľa menšie miesto na cintoríne.“
Bratislavské krematórium je novodobou kultúrnou pamiatkou. V akom je stave?
„Potrebuje súrne obnovu - exteriérových aj interiérových priestorov. Máme od hlavného mesta na budúci rok prisľúbených 20 miliónov na jeho rekonštrukciu.“
¶Je možné, že pri výkope robotník spolu so zeminou premiestni von napríklad kostičku
z prsta. Treba si uvedomiť, že telo je zasypané zeminou a keď robotník vykopáva hrob, nerobí archeologický výskum, ale bežný výkop.
