Tak ma prednedávnom prepli aj do jednej z kancelárií v Slovenskej národnej galérii. Chcela som zistiť, či miniamfiteáter, ktorý je súčasťou galérie, niekedy v živote aj fungoval. Prepli, zvonilo, zdvihli. V pozadí ruch ako na svadbe, v popredí hlas mladej ženy. Kladiem otázku. Slečna vážne odvetí, že momentík, že to hneď zistí.
„Baááábýýý, tichóóó, volá takááá panííí z novííín. Bááábýýý, fáákt! Ticho teráááz. Chce vedieť, že či niekedy aj fungoval ten amfiteáter!“ Chvíľu je ticho, potom začujem starší rozhodný hlas v pozadí: „Fungoval. V šesťdesiatych rokoch.“
Fungoval v 60. rokoch, opakuje mi mladá žena. A hrali tam aj normálne filmy, alebo len dokumenty o výtvarnom umení? „Aj normálne,“ lajsne si dievča bez toho, aby konzultovalo s babami.
No, museli to byť zvláštne filmy, v 60. rokoch v galérii, ktorú postavili v roku 1977. Tie šesťdesiate roky sú fakt čarovný pojem. Stále fungujú ako zaklínadlo!
Autor: Jana Parková
