Kraju opäť pribudlo obyvateľov. Do Bratislavy sa prisťahovalo viac cudzincov. Rozhodujúci vplyv na nárast počtu obyvateľov mala migrácia.
TASR,Redakcia SME
Redakcia, Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Kraju opäť pribudlo obyvateľov. Do Bratislavy sa prisťahovalo viac cudzincov. Rozhodujúci vplyv na nárast počtu obyvateľov mala migrácia.
Do Bratislavy a jej okolia sa podľa štatistík z minulého roka rozhodlo prisťahovať o tritisíc ľudí viac, ako sa z nej vysťahovalo. Podiel na tom majú cudzinci, ale aj Slováci, do Bratislavy však prichádza žiť najviac zahraničných obyvateľov.
Mladý Parížan Eric Sadoux sa rozhodol pred dvoma rokmi vymeniť Paríž za Bratislavu. Pracuje vo firme Peugeot. „V rámci pracovnej stáže som dostal možnosť vybrať si Mexiko alebo Slovensko. Bratislavu som vôbec nepoznal, nič som o vašej krajine nevedel,“ hovorí dnes. Prišiel vypomôcť pri budovaní oddelenia.
„V minulom roku sa na Slovensko prisťahovalo 5589 osôb, z toho do Bratislavy 912, teda vyše 16 percent,“ hovorí demografka Danuša Jurčová z Výskumného demografického centra.
Naopak, do zahraničia sa vysťahovalo 1735 ľudí, z Bratislavy 287. Bratislava tak v minulom roku získala zahraničným sťahovaním 625 nových obyvateľov. Jedným z najčastejších dôvodov býva práca a lacnejší život ako v zahraničí.
Jurčová vyvrátila, že by najviac prisťahovaných zo Slovenska pochádzalo z východných regiónov. Najviac ľudí sem prišlo z Trnavského (759), Nitrianskeho (744) a Banskobystrického kraja (650). Zo samotného mesta Košice to bolo 255 obyvateľov.
Iná bola situácia u vysťahovaných z mesta.
Až 45 % všetkých vysťahovaných z Bratislavy smerovalo do okolitých okresov.
Zo susedstva Bratislavy v súčasnosti najviac ťaží okres Senec, až 77 % prisťahovaných tvoria Bratislavčania. Podľa demografky je takéto sťahovanie na vidiek typickým prejavom suburbanizácie, teda pohlcovania vidieka mestom.
„Bratislava má optimálnu veľkosť, nie je ani príliš veľká a všetko je tu blízko,“ hovorí Francúz Eric Sadoux, „navyše je to pre mňa úplne nový región.“ Ubytoval sa v Starom Meste a zistil, že „žiť tu je príjemné“. Podľa vlastných slov je tu veľmi spokojný.
Cudzinci a Slováci
Podobných prípadov v posledných rokoch v meste pribúda. Bratislavu ako svoje nové bydlisko si logicky vyberá najviac cudzincov sťahujúcich sa na Slovensko.
Pribúda však aj prisťahovalcov zo Slovenska. Za minulý rok sem prišlo 4913 ľudí z iných regiónov, vysťahovalo sa však 4888, celkovo teda pribudlo 25 Bratislavčanov – Slovákov.
Prácu v Bratislave si pred dvoma rokmi našla aj Andrea Michláková zo Žiliny. Prisťahovala sa však do Pezinka.
„Tu mám rozhodne lepšiu prácu ako tú, ktorú som mohla nájsť v Žiline,“ hovorí. Zaoberá sa sociálnou oblasťou. „Ale keďže bývanie v Bratislave je pre mňa príliš drahé, teraz bývam v Pezinku,“ hovorí.
Ešte mesiace však dochádzala do bývalého bydliska v Žiline za lekárom špecialistom. „Liečil ma už roky, takže som nechcela riskovať. Rovnako aj mama mojej kamarátky má zubára stále v Žiline.“
Aj medzi okresmi mesta
Nezvyklé nie je ani sťahovanie sa medzi okresmi mesta. Tu však rozhodujú iné kritériá, zväčša sa takto sťahujú ľudia, ktorí si zakladajú rodiny, dôležité je životné prostredie, ale aj cena bytov.
Z Dúbravky do Karlovej Vsi sa Ivan Marušinec odsťahoval pred dvoma rokmi. Chcel bývať s priateľkou. „Som zvyknutý na mestský život. Je to blízko, v podstate susedné mestské časti. Mám však bližšie do mesta.“ Bydlisko si vyberal aj podľa dopravného spojenia s mestom.
Najvyšší migračný prírastok v meste zaznamenal II. okres (Ružinov, Vrakuňa a Biskupice), kde pribudlo 1121 osôb, a najviac ľudí sa naopak odsťahovalo z V. okresu (Petržalka, Rusovce, Jarovce, Čunovo) – až 895 osôb.
