V Bratislave pribúdajú kríže a pomníčky, množia sa pri cestách, železničných priecestiach, cyklotrasách či jazerách. „Čo sme v Bosne?“ pozastavil sa nad jedným z pomníčkov obkolesených kahancami a kvetmi pri parkovisku pred obchodom v Rusovciach starší pán.
Kríž s menom a dátumom narodenia a úmrtia obkolesený kahancami bol aj na brehu jazera v Čunove. Niekto ho však medzičasom vytrhol a skončil v korune susedného stromu. „Keď som viezol kamaráta z Ameriky a videl takéto kríže, myslel si, že ľudí pochovávame na kraji ciest,“ hovorí 32-ročný Ján Kuchárek.
Pomníky pri cestách prekážajú podľa hovorkyne Slovenskej správy ciest Ivety Fedorovej pri údržbe. „Najmä ak sú hneď za krajnicou. Okrem toho by mali mať na ich umiestnenie povolenie od stavebného úradu,“ povedala. Na otázku, či pomníčky odstraňujú, povedala, že nie. „Je to etická otázka, chápeme, že každý, komu tu niekto tragicky zahynul, tu chce mať pietnu spomienku.“
Prečo pozostalým nestačí kríž na pietnom mieste – cintoríne, a stavajú pomníčky priamo na miestach nehôd a tam, kde ich blízki zomreli? Psychológ Martin Miler si myslí, že môže ísť o potrebu upozorniť na nehodu či pripomenúť si tragédiu aj na mieste, kde sa stala, a poukázať verejnejšie na svoju bolesť či žiaľ. „V zásade sa dá povedať, že je vhodnejšie a dôstojnejšie umiestniť spomienku na zosnulého tam, kam patrí. Teda na cintorín, ale najmä do sŕdc pozostalých,“ povedal Miler a dodal, že hlavne pri cestách sa kríže, najmä keď pri nich horí sviečka, môžu stať miestom, ktoré odvádza pozornosť vodičov, a tak sa nechtiac môžu stať miestom ďalších problémov.
Odborníci na dopravu tiež upozorňujú, že takéto pomníčky sú zväčša na nebezpečných úsekoch ciest s frekventovanou premávkou, kde dochádza k nešťastiam.
„Je to subjektívne a závisí to od viacerých faktorov – napríklad umiestnenia pomníčka či vnímavosti vodiča. Aby sme zistili, či naozaj odvádzajú pozornosť, museli by sme urobiť prieskum s viacerými vodičmi,“ povedala Tatiana Kurucová, krajská policajná hovorkyňa.
