Archeologický výskum vo vajnorskom rímskokatolíckom kostole možno posunie jeho pôvod ešte pred obdobie gotiky. Hneď na začiatku prác totiž okrem základov gotického kostola a neskoršej krypty objavili aj náznaky, že tu mohla stáť staršia sakrálna stavba.
„Hneď pri prvých sondách sme odkryli pôdorys pôvodného gotického chrámu zo 14. storočia. Bol tesne pod terajšou kamennou dlažbou kostola," povedal farár Stanislav Stohl, ktorý spolu s ďalšími Vajnorčanmi pracuje na výskume. Vedie ho archeológ Michal Slivka.
V presbytériu gotického chrámu - časti vyhradenej pre kňazov, objavili poukladané tehly. „Archeológ predpokladal, že tam bude krypta a aj sme ju odkryli. Pri jednej z neskorších rekonštrukcií ju zrejme zvalili a zasypali sutinami," hovorí Stohl. K nálezom patria aj kamenárske značky manufaktúry na rebrách z ručne opracovaného kameňa v stenách krypty. Pomôže to určiť presnejšiu dobu jej vzniku, keď archeológ porovná značky s katalógom stredovekých výrobcov.
Počas výkopov našli aj ľudské kosti, nie však celú kostru. „V okolí kostola bol pôvodne cintorín. Zem tu bola veľakrát prehrabaná, preto sú kosti z porušených hrobov roztrúsené," vysvetlil Stohl.
K objavom patria keramické črepy a kusy omietok, ktorých farby umožňujú predstaviť si výzdobu pôvodnej stavby. „Prevláda medzi nimi belasá, červená, sivá a hnedá. Rozbité džbány mohli slúžiť na umývanie v sakristii alebo na olejové sviece."
K najvýznamnejším objavom môže patriť kvadrikové murivo na južnej stene, kde našli aj pôvodný vstup do najstaršieho kostola. „Sú to opracované kamenné kvádre, typické pre románske sakrálne stavby. Mohlo by to znamenať, že sa tu nachádzal ešte starší ako gotický kos-tol," objasnil Stohl.
Archeologický výskum predchádza plánovanej veľkej rekonštrukcii kostola, ktorý mal problémy s vlhnúcimi stenami a slabým vykurovaním. Budú tu robiť novú izoláciu, dlažbu, podlahové kúrenie, sanáciu zavlhnutého muriva a celkové premaľovanie.
Premeny kostola
- Vajnorský rímskokatolícky kostol postavili v roku 1279 l V 15. až 16. storočí prebehla rekonštrukcia, pod pôvodným kotolom v tom čase vyhĺbili kryptu l V roku 1771 robili veľkú obnovu, počas ktorej kostol predĺžili, viditeľné je to na klenbe. V pôvodnej časti je to gotická rebrová klenba, v novej sú výraznejšie oblúky tzv. pruskej klenby
- Pri rekonštrukcii v roku 1895 pribudli vitráže na oknách, nová fasáda na celom kostole a zrejme sa úpravy dotkli aj vnútorných priestorov
- V roku 1993 dostal kostol novú strechu
- Rekonštrukcia fasád prebehla opäť v roku 1998, urobili vtedy však len spodnú časť, pol metra nad viditeľné zavlhnutie, opravili aj poškodené časti okolo okien.
- V poslednej dobe mal kostolopäť problémy s vlhkosťou, nedostatočné a príliš drahé bolo aj vykurovanie akumulačkami, ktoré navyše špinili steny, minulý rok
získali peniaze, obnove predchádza archeologický výskum, ktorý sa začal tento mesiac. (dagu)
Našlo sa opevnenie oppida aj gril
Tento rok predstavili významné objavy aj archeológovia z výskumu v lokalite kostola klarisiek alebo v Apponyiho paláci.
Klarisky:opevnenie oppida
Pri výskume v súvislosti s rekonštrukciou kostola klarisiek objavili opevnenie z neskorej doby laténskej, teda z 1. storočia pred Kristom. Je to prvý archeologický dôkaz o existencii opevnenia keltského oppida v centre.
„Doteraz sa nič také na území Starého Mesta nepodarilo nájsť," povedal vedúci archeologického výskumu Branislav Lesák z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.
Nález dokazuje, že išlo o oppidum so všetkými prvkami, ktoré k nemu patria. „Bola tu nielen remeselná výroba a mincovňa, ale bolo to opevnené, chránené územie."
K objavom patria aj stredoveké odpadové jamy z 13. až 15. storočia, dokumentujú každodenný život v tomto období.
Archeológovia označujú za významný nález kameninového pohára z konca 15. storočia. Tento typ porýnskej kameniny je zatiaľ z priestoru stredovekej Bratislavy jediný.
Ako odpad sa do jednej z odpadových jám dostali aj fragmenty rímskych tehál s kolkom štrnástej légie.
Cennou je lokalizácia časti sídliska z konca 9. a začiatku 10. storočia. Archeológovia zaznamenali sedem objektov, prevažne kotlovité zahĺbené sídliskové jamy.
V jednom prípade ide aj o torzo polozemnice s obvodovou spálenou konštrukciou. Z jej výplne pochádza bohatá zbierka fragmentov dobovej keramiky a torzá nádob.
Pri výskume našli tiež zuhoľnatené zrná obilia spolu s torzom keramickej platne, ktoá kedysi slúžila na praženie obilia.
Palác: kostra psa aj gril
Výskum v Apponyiho paláci, ktorý trval od roku 2005 začal najprv v budove, a potom pokračoval v suteréne. Priniesol nálezy mapujúce osídlenie tejto parcely od 18. storočia až po neskorú dobu laténsku.
K najmladším nálezom patria tie z obdobia 16. až 18. storočia, našli ich v rôznych častiach parcely. Ide napríklad o líniu kanalizačného zberača z 18. storočia alebo studňu zo 16. storočia.
Archeológovia z pamiatkového ústavu našli aj sedemnásť strieborných denárov z Uhorska z obdobia panovania Ferdinanda I. a Maximiliána II.
Výskum identifikoval najstaršiu murovanú stenu na parcele - bola súčasťou stredovekého domu z druhej polovice 13. storočia. Ten bol najprv rozdelený na dva priestory, o vyše dvesto rokov ho rozšírili o prístavbu.
Pri pozostatkoch stien objavili aj ďalšiu studňu na parcele. Zanikla na prelome 14. a 15. storočia. Z obdobia stredoveku objavili najmä nálezy skla - poháre a fľaše.
K ešte starším nálezom patria dva hroby z veľkomoravského obdobia a tretí z obdobia sťahovania národov, v ktorom našli hrniec a bronzový prsteň.
Najstaršie osídlenie parcely je z laténskej doby, keď bolo na na území Bratislavy keltské oppidum. Z tohto obdobia tu našli dve studne, hrnčiarsku pec a železný rošt.
„Jedna zo studní má štvorcový tvar - čo je raritou, v nej sme našli aj kostru psa. Rošt je jediným exemplárom v strednej Európe, pec na vypaľovanie keramiky je v zachovalom stave a je mimoriadne veľká," povedal archeológ Andrej Vrteľ. (r, sita)
Vajnorský kostol patril pod benediktínsky kláštor v rakúskom Heiligenkreuzi pri Viedni. Farár Stanislav Stohl si myslí, že v objavenej krypte z 15. až 16. storočia mohol byť pochovaný niektorý z cirkevných hodnostárov alebo mecenáš, ktorý financoval prestavbu kostola. FOTO SME– PETER ŽÁKOVIČ
K najväčším objavom z výskumu, ktorý prebieha v záhrade západne od kostola klarisiek, patrí opevnenie keltského oppida (na fotografii jeho odkrytá časť). FOTO–HLAVNÉ MESTO SR BRATISLAVA
Múr na okraji označuje pôdorys pôvodného gotického kostola zo 14. storočia.O jedno až dve storočia neskôr tu vyhĺbili kryptu. Po dokončení rekonštrukcie kostola ju budú môcť návštevníci vidieť pravdepodobne cez dve presklené miesta na západnej a východnej strane. Pôvodnú architektúru bude farebne kopírovať aj nová dlažba. FOTO SME– PETER ŽÁKOVIČ
