Obrazovka bola veľká ako žiacka knižka. K majiteľovi televízora sa večer zišli všetci susedia a sledovanie televízie bola spoločenská udalosť. Každú chvíľu sa na obrazovke zjavoval titulok „Porucha nie je vo vašom prijímači“. Trpezlivo sme sa dívali na vertikálne a horizontálne šmuhy kombinované s výdatným snežením.
Ku kúpe televízora sa dalo dosť ťažko dostať, aj keď ste mali peniaze. Do obchodu vozili v noci alebo ráno dvadsať kusov. Od večera sa pred obchodom tvoril rad. Podaktorí sedeli pred predajňou na rozkladacích rybárskych stoličkách a driemali. V čakaní v rade sa striedali jednotliví členovia rodiny. Daktorí stáli na chladničku, iní na televízor.
Pamätám sa, aké bolo celé mesto pobúrené skrivodlivosťou istého podvodníka, ktorému sa podaril husársky kúsok. Nadránom vyšiel z dvora pri vchode do predajne v bielom plášti človek. Vyberal peniaze na televízory. Vraj tí, čo si predplatia pred otvorením obchodu, majú televízor istý, rezervovaný. Zapisoval si mená predplatiteľov aj čísla občianskych preukazov. Keď vybral peniaze za dvadsať kusov, odišiel s peniazmi opäť do dvora – akože odchádza do skladu televízorov. Odvtedy ho nikdy nik na Dunajskej ulici nevidel a ešte dlho znelo ulicou škrípanie zubov podvedených.
Pre deti sme vysielali Pioniersku lastovičku. Ida Rapaičová ako moderátorka mala taký šarm, že deti si pri obrazovkách išli oči vyočiť. Odborník na indiánky a winetouovky Kornel Földvári strhol svojím výkonom aj dospelých. Chlapci z Dunajskej ulice mali možnosť bohatého výberu televíznych programov: Viedeň, Budapešť a Bratislava.
Raz na Silvestra sa u nás slopalo až do rána. Hostia pozaspávali všelikade po byte. Keď som sa ráno na Nový rok zobudil, myslel som si, že sa mi sníva. Uprostred ožranov, ktorí spali na dlážke, kľačala pred zapnutým televízorom mníška. To pricestovala skoro ráno na návštevu otcova sestra, bývalá predstavená kláštora. Dívala sa na novoročnú omšu. Už sa ani nepamätám, za ktorého pápeža to bolo - ale omšu vysielali len z Viedne. Rýchlo som budil kamarátov z Dunajskej ulice a postupne sa pridávali pokľačiačky k tete mníške pred televízorom. Čosi-kamsi vznikol v našom byte kvalitný disent, ktorý trval až do konca vysielania. Potom nás teta zbila otcovým dáždnikom a vyhlásila po Novom roku v našej domácnosti prohibíciu ako remeň. Aj tá vydržala len do jej odchodu na horniaky.
Oslavy Nového roka sa presunuli do Kysuckej krčmy. Na dolnom konci Dunajskej to bola síce jediná krčma, ale zato veľmi živá a veselá. Zmizla do dejín spolu s inými stavbami na našej ulici. Vždy, keď idem okolo parkoviska, ktoré sa rozprestiera v miestach, kde stála Kysucká, počujem v duchu veselú harmoniku a reči štamgastov. V záverečnej fáze existencie krčmy už v nej neboli ani stoličky. Pilo sa na stojáka a mnohým chlapcom z Dunajskej ulice to zostalo na celý život.
Zmizli sovietske televízory značky TEMP I až III, zmizla Kysucká krčma, ale my, chlapci z Dunajskej ulice, kráčame dejinami ďalej, ako keby sa nič nestalo.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Chlapci z Dunajskej ulice. Autor v nej spomína na roky prežité na Dunajskej ulici. Najprv býval v starom dome č. 56 oproti detskému parku, potom nad Liga pasážou a napokon v modernom činžiaku na dolnom konci ulice.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta (aj v nemeckom jazyku), Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
