Jarovce sa dlhodobo snažili presadiť svoje pripomienky k novému územnému plánu, no mesto akceptovalo len jednu z nich. Problémom je tiež, že Jarovčania ako jediní v Bratislave platia za používanie diaľnice. Ide o úsek diaľnice D2, ktorá prechádza ich územím. Vyriešiť tiež musia nevysporiadané vlastnícke vzťahy pod pozemkami, ktoré boli ešte za socializmu zastavané.
Problematická priemerná podlažnosť
Mestská časť by chcela na svojom území zachovať pôvodný vidiecky ráz obce – málopodlažnú zástavbu. Nový územný plán však teoreticky umožní postaviť aj vyššiu budovu, ktorú by obklopovali viaceré nízke stavby.
Na zmiešanom území bývania a občianskej vybavenosti totiž určuje priemernú podlažnosť. Znamenalo by to postaviť taký počet nízkych budov, ktoré by spolu s vyššou stavbou vytvorili požadovaný priemer podlaží. Jarovce žiadali stanoviť v pláne jednoznačné výškové limity, malo ísť o maximálne dvojpodlažné domy s podkrovím.
Plán rozvoja obce rátal s tým, že do roku 2030 bude v Jarovciach asi 5500 obyvateľov, podľa najnovšej prognózy je to už vyše 12-tisíc. Zastupiteľstvo sa musí vysporiadavať s tlakmi investorov na zástavbu. Poslanci napríklad neodsúhlasili odpredaj objektu, namiesto ktorého malo vzniknúť polyfunkčné centrum, ani výstavbu viacpodlažných domov.
Pripomienky zväčša neprešli
Zo 17 pripomienok do územného plánu prešiel len jeden návrh. Jarovce sa snažili presadiť aj prepracovanie funkčného využitia územia tak, aby zodpovedalo pôvodným prognózam nárastu obyvateľov. Pripomienkovali trasovanie nultého okruhu. Požadovali jeho presmerovanie do dostatočnej vzdialenosti od plánovanej zástavby tak, aby sa minimalizoval negatívny vplyv dopravy na mestskú časť.
Za diaľnicu platia
Jarovcami prechádza diaľnica D2, za jej používanie musia obyvatelia mestskej časti platiť. Samospráva opakovane žiadala Národnú diaľničnú spoločnosť, aby spoplatnenie zrušila, odporučili ich však na ďalšie inštitúcie. Hovorca NDS Marcel Jánošík povedal, že o spoplatnení rozhoduje ministerstvo dopravy.
Donedávna boli problémy aj s otvorením príjazdu na diaľnicu z Jaroviec. Bol vybudovaný, ale jeho odovzdanie do užívania dlho meškalo.
Okrem týchto problémov Jarovce teraz riešia výstavbu chodníkov vo svojom centre. Zaoberať sa musia aj nevysporiadanými pozemkami, ktoré boli ešte za socializmu zastavané. Patria k nim napríklad tie pod základnou a materskou školou.
Mestská časť Jarovce
Počet obyvateľov....................................................................1 300
Starosta ....................................................................Pavel Škodler
Počet poslancov.......................................................................... 12
Rozloha............................................................................21,4 km Jarovce sa nachádzajú medzi Rusovcami a Petržalkou v blízkosti štátnej hranice s Rakúskom.
Jarovce pôvodne patrili do Zadunajska
Územie Jaroviec bolo pravdepodobne osídlené najmä v rímskej dobe, keď susedné Rusovce – antická Gerulata – boli významným článkom v komplexe pevností pohraničnej oblasti severných provincií Rímskej ríše. Zemepisnou polohou Jarovce spolu s Rusovcami a Čunovom nepatrili do Bratislavskej stolice, ale do Zadunajska, kde zohrávali dôležitú úlohu pri obrane štátu.
Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1208. V listine spomenutá dedina Ban sa nachádza v priestore dnešných Jaroviec, čo dokazujú aj posledné archeologické nálezy z miestneho cintorína. Zdá sa, že obec Ban v 15. storočí zanikla. Spôsobila to veľká morová epidémia v západnom Zadunajsku v rokoch 1409 a 1410, ako aj boje medzi Matejom Korvínom a nemeckým cisárom Fridrichom III. práve v tomto priestore.
Jarovčania patrili aj Rakúsku a Maďarsku
Dnešné Jarovce vznikli v prvej polovici 16. storočia. Obec založili Chorváti, aj ju nazvali Chorvátskou Vsou – Horváth falu. Zaužívané bolo aj nemecké pomenovanie Kroatisch Jahrendorf, pretože obec od svojho vzniku bola súčasťou Kopčianskeho panstva - Rakúska.
Po prvej svetovej vojne Jarovce pripadli Maďarsku. K Československu boli pripojené 15. októbra 1947. V rokoch 1947 až 1950 administratívne patrili k miestnej správnej komisii v Rusovciach. Od roku 1950 patrili Jarovce do okresu Bratislava-vidiek. Od 1. januára 1972 sa stali súčasťou Bratislavy.
Ako sa rozrastala Bratislava
Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.
Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.
Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.
