Najprv zbúrali múr, potom chceli zrušiť cintorín a teraz chcú zrušiť trh. Chlapci z Dunajskej ulice sú nebojácni, ale majú čo robiť, aby si múr, cintorín a trh ubránili.
Na Ondrejskom cintoríne sú krásne prechádzkové chodníky. Je tam plno vzácnych drevín, stromov, starobylých náhrobných kameňov. V jednej časti je aj husté krovie. (Chlapci tvrdia, že tam žije medveď. Volá sa Ondrej a vyjde z krovia, keď bude na Dunajskej najhoršie.)
Vysoký múr oddeľoval oázu ticha uprostred hlavného mesta od vonkajšieho ruchu v dvadsiatom storočí. Ktosi zo starostov (za socializmu to neboli rodení Bratislavčania) prišiel s myšlienkou, že múr treba zbúrať, aby bolo zeleň zvonka vidieť. Múr zbúrali a cintorín obstavali plotom zo železných tyčí. Zrejme nebolo dosť tyčí, lebo zo strany Karadžičovej ulice sú okolo cintorína betónové panely.
Stromy, kríky, náhrobné kamene z ulice dobre vidieť. Lomoz z ulice zasa na cintoríne dobre počuť. Tomu hovorím jednou ranou zabiť dve muchy! Ale aspoň majú dojčence z Dunajskej ulice dobrý výhľad z kočíkov. Lebo pravý chlapec z Dunajskej ulice je prvý rok svojho života kočíkovaný na Ondrejskom cintoríne. Väčšinou sa poznáme už z kočíkov.
Potom prišli zasa Rusi. Starosta si s nimi dobre rozumel a hneď dostal nápad zrušiť cintorín a postaviť na jeho území obytné domy pre sovietskych dôstojníkov. Aby mali blízko do kláštora na Jakubovom námestí. Z kláštora vyhnali komunisti mníšky, postavili na Jakubovom námestí sochu Lenina, ubytovali tam sovietsku armádu a tá dostala chuť aj na Ondrejský cintorín.
Chlapci z Dunajskej, ochrancovia prírody, mali čo robiť, aby stromy, kríky, kvety a hroby zachránili. Už sa začalo s likvidáciou starých náhrobných kameňov, mnohé zmizli – ale boj o Ondrejský cintorín sme vyhrali.
Okolo plota začali jedného novembrového rána študenti rozdávať nežné letáky. Na trh chodili aj sovietski dôstojníci z Leninovho námestia. Dostali tu kúpiť kapustu, jablká, brali aj letáky – taký leták sa vojakovi vždy zíde.
Okolo plota na trhu, priamo u nás na dolnom konci Dunajskej, sa rozložila tetka Demokracia. Nemala také skúsenosti s trhovým hospodárstvom ako skúsené Záhoráčky, ale svoju skromnú ponuku si udržala. U Demokracie si môžete nabrať do koša čerstvej rannej plurality, pridá vám konsenzus, trochu tej privatizácie, slobody tlače... všetko, čo potrebujete do polievky.
Blíži sa rok 2000, ale boje chlapcov z Dunajskej ulice pokračujú. Ondrejský cintorín, plot okolo neho sme zachránili – teraz dostali radní páni ďalší nápad: zrušiť trh.
Aké symbolické! Zrušiť trh v trhovom hospodárstve. To je, ako zrušiť vo futbale futbalovú loptu. Ale ja sa im nečudujem. Namiesto trhu máme mať na konci Dunajskej ulice podzemné garáže, mohutné parkovisko, možno aj hydrocentrálu.
Všeličo sa povráva. Ide o veľké peniaze. Len aby sa nezobudil medveď Ondrej, ktorý spí v kríkoch na Ondrejskom cintoríne! Ondrej je totiž tiež veľmi na peniaze.
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Chlapci z Dunajskej ulice. Autor v nej spomína na roky prežité na Dunajskej ulici. Najprv býval v starom dome č. 56 oproti detskému parku, potom nad Liga pasážou a napokon v modernom činžiaku na dolnom konci ulice.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta (aj v nemeckom jazyku), Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
