Smäd

Štatisticky povedané, najviac na svete, najväčšiemu počtu ľudí chýba pitná voda. Jedlo je až na druhom mieste. Veľmi opatrne nám obava zo smädu, samozrejme, vlastného, začne prebleskovať hlavou, keď zrazu vyššia moc obmedzí dodávky pitnej vody. Nemáme čas pustiť práčku, pretože tá je naprogramovaná na stály prísun vody - pitnej. Záchod splachujeme veľmi opatrne, pretože vodu musíme prelievať z nádob. Asi sa pritom len málokto trápi faktom, prečo sa ešte aj naše exkrementy musia kúpať v pitnej vode. Tú zvyšnú bez výčitiek svedomia vylejeme vo chvíli, keď vodárenská spoločnosť uvoľní kohútik. Ovláda nás stres z nedostatku (alebo prebytku?!) pitnej vody. Treba rýchlo naplniť bazén, poliať trávnik, doplniť zásobník na vodu. Pohltí nás kolobeh strachu o vlastné pohodlie. Otázka Kedy zase pustia vodu? – sa stáva témou dňa. Plný bazén, plná vaňa, plné plastové fľaše či fontánka v záhrade sú dôležitejšie ako dostatok vody v potrubí a voda pre susednú dedinu. Nehovoriac o tom, ako veľmi je nám v tej chvíli vzdialená so svojím smädom Afrika.