Potom je otázkou, ktorí občania – tí, ktorí chcú mať zo záhradky stavebný pozemok a v pláne to tak nie je, alebo tí, ktorí nechcú, aby sa v ich blízkosti stavalo? Záujmy občanov sú rôznorodé a nemožno ich plne reflektovať. Jediný oprávnený na posudzovanie zákonnosti je Krajský stavebný úrad a ten skonštatoval, že plán bol spracovaný v súlade so zákonom.
2. Bratislava mala už vlani spracovanú metodiku postupu pri spracovaní plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. Robila ju Akademia Instropolitana Nova, odporučila vzhľadom na špecifiká Bratislavy aj špecifický postup. Mesto by mohlo mať plán do 1 až 1,5 roka. Mesto nevie o tom, že by existoval termín na jeho spracovanie.
3. Generálny dopravný plán – jeho aktualizácia z roku 1995 platí. Mesto v súčasnosti nie je povinné vypracovávať strednodobé dopravné plány ani generálny. Jediný dokument, ktorý má oporu v legislatíve, je územný plán – jeho dopravná časť. Od roku 2006 mesto uplatňuje povinné spracovanie vplyvov investičných celkov na dopravnú situáciu, magistrát požaduje zníženie objemov dopravy.
4. Bratislava má generel zelene, z ktorého sa vychádzalo aj pri návrhu územného plánu. Okrem toho mesto minulý rok začalo robiť evidenciu zelene a spracúvať ju do jedného systému. Dalo si tiež vypracovať posudok potenciálu zelene v kontexte európskych miest. Dokument starostlivosti o dreviny a plochy pre náhradnú výsadbu však majú na starosti mestské časti. Až keď sa táto analýza vypracuje, bude možné stanoviť rozvoj zelene na ďalšie roky.
5. Mesto má kritériá na umiestňovanie výškových budov – vizuálne, pamiatkové, na dopravné zaťaženie alebo letecké. Tie odsúvajú dominanty od centra. Nový územný plán má aj zadefinované chránené urbanistické priehľady. Mesto pripravuje regulatív umiestňovania vežiakov, zásady sú hotové, prebieha vnútorná diskusia. Verejnosť s pripravovanou koncepciou mesto včas oboznámi.
6. Žiadny predpis neukladá mestu vypracovanie cenovej mapy. Každý predaj majetku sa riadi cenami obvyklými, v prípade nehnuteľností je vždy priložený znalecký posudok. Ak o nejaký pozemok prejavia záujem viacerí, musia dodať cenovú ponuku. Informáciu potom dostanú poslanci, ktorí rozhodujú o predaji. Verejné súťaže nerobí mesto najmä pre dlhý čas prípravy a realizácie. Navyše, nikto nezaručí, aby víťaz podpísal aj kúpno-predajnú zmluvu.
7. Od januára 2003 sa komunikácia s verejnosťou zmenila na nepoznanie. Viaceré kroky boli v slovenských pomeroch novinkami. V roku 2003 sa Bratislava zaradila medzi tri subjekty verejnej správy u nás, ktoré získali cenu Najväčší priateľ informácií, nezávislý inštitút INEKO ocenil zriadenie stránkového pracoviska na magistráte. Analýza Rutgers University (USA) zaradila internetovú stránku mesta podľa účasti občana na správe vecí verejných na tretie miesto. Magistrát podporil aj vznik prvej celomestskej televízie, prináša autentické prenosy z rokovaní mesta.
8. Bratislava namiesto etických kódexov volila cestu praktických krokov. Ako prvé mesto u nás ponúkla na internete texty všetkých návrhov materiálov do zastupiteľstva. Mesto zaviedlo aj pravidelné a včasné publikovanie informácií o prerokovaniach zámerov v periodiku, ktoré dostáva do schránok všetkých asi 200-tisíc domácností.
9. Developeri sú podnikatelia a prirodzeným zámerom podnikania je zisk. Určite sa však nedá paušalizovať, že tu pôsobia len tí, ktorí „vidia len na okraj svojho pozemku“. Sú takí, ktorí spolupracujú s mestom. Vedenie mesta už mnohé projekty zmietlo zo stola v zárodkoch, keď bolo jasné, že budú príliš megalomanské alebo nevhodné. Sú však aj takí, ktorí v poslednej dobe prijali dobrovoľne na seba úlohu prispieť na rozšírenie a opravu ulíc, ktoré nijako nesúvisia s ich projektmi.
10. Je až komické, koľko koncepcií by mala mať podľa spomenutého názoru Bratislava. Každý vie, že žiadna samospráva sama osebe nič nevyrieši, ak nenájde ochotných ľudí. Čo sa týka plánu rozvoja sociálnych služieb, ak by ho aj mesto malo, nemohol by sa nikdy naplniť, pretože keď vláda robí akékoľvek zmeny v sociálnej politike, výrazne sa menia úlohy samosprávy. Podľa návrhu priorít na toto volebné obdobie mesto plánuje 48 projektov, ktoré výrazne pomôžu rozvoju Bratislavy v takmer všetkých oblastiach – dopravy, polície, školstva, sociálnych služieb, obnove pamiatok, kultúrnych zariadení.
Bratislava má samosprávu, ktorá legitímne v komunálnych voľbách získala dôveru občanov. Ich názormi sa vždy seriózne zaoberá, nemôže však uprednostňovať jednu skupinu občanov pred druhou len v snahe zapáčiť sa tej verejnosti, ktorá dostáva v médiách oveľa väčší priestor.
