šenie problémov občanov. Tretia kandidátka – možno so skúsenosťou z európskeho parlamentu – vysvetlila, čo by mala podľa nej Bratislava v určitom čase v konkrétnych oblastiach dosiahnuť. To bolo nadlho posledný raz, čo som počula hovoriť o takom čomsi, ako je vízia rozvoja Bratislavy. Preto dnes budem písať o plánoch, koncepciách a stratégiách, ktoré Bratislave chýbajú.
1. Nemá kvalitný územný plán.
Plán, ktorý prijali poslanci, je už teraz neaktuálny, nie je v súlade s vlastnými východiskami a nerieši viaceré systémové veci. Navrhuje masívnu zástavbu (napr. Lamačská brána, juh Petržalky), teda zvýšiť dopravné a funkčné zaťaženie ešte predtým, než je vyriešený dopravný systém. Umožňuje tiež zastavanie a obstavanie území, ktoré sa dnes vnímajú ako kľúčové zelené priestory (Železná studienka, Chorvátske rameno, Sad Janka Kráľa) a zahusťovanie. Plánuje však aj technologické parky, záber viníc, rozsiahlu urbanizáciu – to všetko bez jasného pomenovania limitov rastu.
2. Nemá strategický plán (program hospodárskeho a sociálneho rozvoja) a to napriek tomu, že podľa zákona ho musí mať každá obec nad 5000 obyvateľov. Ak nemá takýto plán, nemá zmapované východiská rozvoja. Stratégia rozvoja z roku 1999 je neaktuálna, reaguje na trendy spred 8 – 10 rokov a je v hlbokom rozpore s tým, čo v súčasnosti mesto robí.
3. Nemá dopravný generel, koncepciu rozvoja verejnej a cyklistickej dopravy, dopravy pre peších ani koncepciu bezbariérového pohybu. Nemá dopravný systém, ktorý by systémovo riešil dopravu.
Pomer individuálnej a hromadnej dopravy sa každoročne mení k horšiemu a nové stavby zvyšujú dopravnú záťaž a zakladajú problémy pre ďalšie generácie. Dôsledkom takéhoto plánovania je nič neriešiaca Severná tangenta, ktorá sa zatiaľ nebude stavať len pre chýbajúce peniaze; štvorprúdovka naplánovaná pri Chorvátskom ramene či nultý okruh s tunelom ústiacim v rekreačnom území medzi Mariankou a Borinkou.
4. Nemá koncepciu rozvoja zelene. Neexistuje zoznam intaktných (nezastavateľných) plôch či evidencia plôch vhodných na náhradnú výsadbu či dokument starostlivosti o dreviny; mesto dokonca nevie, koľko stromov a zelene vlastne má. Má však fenomén „putovnej zelene“ – náhradná výsadba sa viackrát presádza.
5. Bratislava nemá záväznú výškovú koncepciu, ktorá by zadefinovala, kde sa môžu stavať aké výškové budovy. Vypracovanie a prijatie koncepcie bolo a je plne v rukách magistrátu a poslancov.
6. Dodnes nemá cenovú mapu, ktorá by pomohla investorom orientovať sa v cenách pozemkov a stransparentnila rozhodovanie o predajoch. Bratislava nemá a neuskutočňuje verejné súťaže skoro na nič. Minimálne od septembra 2000 nepredalo mesto verejnou súťažou ani jediný pozemok; ostatná verejná súťaž bola zmarená. Mesto nemá koncepciu nakladania s prebytočným majetkom.
7. Bratislava nemá koncepciu práce s verejnosťou. Má PR aktivity ako sú Dni Bratislavy a vysoko hodnotenú web stránku. Na druhej strane primátor neodpovedá na listy ani petície občanov a iniciatív, neposlanci majú minimálnu možnosť participovať na práci komisií zastupiteľstva a poslanci hlasujú proti vystúpeniam občanov na zastupiteľstve. Chýba aktívna cesta za občanom. Mesto nevyužíva rôznorodé nástroje občianskej participácie.
8. Bratislava si neosvojila etický kódex volených predstaviteľov ani program boja proti korupcii. Volení predstavitelia nemajú jasné hranice vnímania toho, čo vlastne znamená konflikt záujmov, takže im nič nebráni využívať benefity od podnikateľov, vo vzťahu ku ktorým by mali byť neutrálni.
9. Bratislava nemá developerov, ktorí by dokázali vidieť svoj profit v kontexte rozvoja celého mesta. Tí, ktorí výrazne ovplyvňujú urbanistický vývoj a tvár mesta, vidia len po hranice svojho pozemku, prípadne po hranice svojej sebaprezentácie, a tak napriek snahe byť veľkí ostávajú svojím prístupom malí a provinční.
10. Okrem toho všetkého Bratislava nemá koncepciu umiestňovania reklám, rozvoja verejných priestorov alebo detských ihrísk a športovísk, plán rozvoja sociálnych služieb a ani temer žiaden reálny príklad odstránenia čiernej stavby. Bratislava navyše nemá samosprávu, ktorá by dokázala pripravovať systémové riešenia, spájať rôznorodé skupiny či jednotlivcov a využívať ich energiu v prospech rozvoja mesta. Otázka je, či má obyvateľov, ktorým to aspoň trochu vadí.
Autor: Zora Pauliniová (Autorka je odborníčka na zapájanie verejnosti do rozhodovania.)
