Na rozdiel od niektorých mestských častí sa vinohradnícke tradície v Rači zachovali dodnes. Novodobú históriu však ovplyvnil korupčný škandál a veľká politika.
Starostom tu bol krajský šéf KDH Pavol Bielik. V roku 2004 ho obžalovali, že si vypýtal päťmiliónový úplatok za povolenie na výstavbu bytov. Napriek tomu vlani znovu kandidoval, ale ako nezávislý, lebo mu pozastavili členstvo v strane. Na konci januára ho Špeciálny súd v Pezinku odsúdil na päť rokov väzenia. Svoju vinu odmietal a proti rozsudku sa odvolal. Posledné slovo bude mať Najvyšší súd, pojednávanie ešte nevypísali.
Nové vedenie
Vo voľbách nakoniec zvíťazil Ján Zvonár, ktorý je aj poslancom Národnej rady a krajským funkcionárom Smeru.
V médiách sa diskutovalo o jeho 87-tisícovom starostovskom plate, pričom jeho stranícky kolega v Ružinove zarába o 20-tisíc menej. Po voľbách sa Zvonár pustil do auditov hospodárenia svojho predchodcu.
Zvonárovým zástupcom je parlamentný kolega za SNS Rafael Rafaj.
Ten bol jedným z predkladateľov malej novely zákona o hlavnom meste, ktorú odmietal primátor Ďurkovský a v máji schválil parlament.
Výstavba a kultúra
Výstavba vo vinohradoch aj inde je problémom mnohých občanov Rače. Najnovšie protestujú proti polyfunkčnému Trianglu, ktorý má vyrásť Na šajbách.
Samospráva pri nedávnej prietrži mračien upozornila, že v Krasňanoch je problém s kanalizáciou. Na tú kladie väčšie nároky práve bytová výstavba v lukratívnych kopcoch. Kanalizácia sa stavia na ulici Pri mlyne, do konca budúceho týždňa tu nebude jazdiť ani MHD. Na ulici Pri vinohradoch je čiastočná uzávera, tu sa ťahajú inžinierske siete pre nové domy.
Na predaj je bývalé kino Nádej, zdevastovaný Nemecký kultúrny dom čaká na obnovu. Mestskí poslanci v apríli rozhodli, že zámenou medzi mestom a súkromnou firmou získa Rača do vlastníctva pozemky pod budovou a bude môcť požiadať o peniaze na rekonštrukciu. Rači totiž podľa Zvonára chýba kultúrny stánok.
Problémom sú aj školy, na ktorých opravu sa našlo len málo peňazí. Jednu z nich, na Plickovej, chcú zrušiť.
Na území Račeboli Slovania i Nemci
Rača, kedysi Račišdorf, bola vždy spájaná s vínom. Výhodná poloha na pahorkoch Malých Karpát sem pritiahla osídlenie už v dobe kamennej, neskôr tu bola slovanská osada Okol, o čom svedčia archeologické nálezy. Jeden z jej mocnárov sa menoval Rača. Najstaršia zmienka o Rači je kráľovská listina z roku 1245.
Ďalšia história Rače sa spája s nemeckou kolonizáciou. V druhej polovici 16. storočia sa z obce stalo mesto a centrum protestantizmu. Až do československej pozemkovej reformy tu potom vládol rod Pálffyovcov.
Najstaršia zmienka o pestovaní viniča pochádza z roku 1296. Mária Terézia vydala Račanom dekrét o pestovaní tereziánskej frankovky, čím uznala račianske červené víno za vhodné i na kráľovský stôl.
Z tridsiatych rokov minulého storočia pochádza Nemecký kultúrny dom, ktorí si postavili zo zbierok miestni sedliaci a vinohradníci.(podľa www.raca.sk)
Letecká tragédia na Sakrakopci
Jedna z najväčších leteckých katastrof v histórii Slovenska sa stala na Sakrakopci nad Račou. V novembri roku 1966 tu havarovalo bulharské lietadlo IL-18. Všetkých 74 cestujúcich spolu s posádkou zahynulo. Medzi nimi boli ľudia rôznych národností, ale aj sopranistka, sólistka sofijskej opery Katja Popova a veľvyslanec Bulharska v Berlíne.
Na mieste katastrofy je zdevastovaný kríž, pamätník sa dodnes nikomu nepodarilo postaviť.
Mestská časť Rača
Počet obyvateľov...................................................................20 172
Starosta ........................................................................Ján Zvonár
Počet poslancov..........................................................................33
Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.
|
Oberačka a slávnosti vinobrania sú v Rači stále súčasťou života. Slávnosti sa konajú v strede septembra, tradične tam bývajú ochutnávky a ľudová veselica. TASR |
|
Jednou z najstarších pamiatok v Rači je Kostol sv. Filipa a Jakuba. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1390. V rokoch 2004 a 2005 tu zreštaurovali barokové bočné oltáre, zároveň prebehla veľká rekonštrukcia pamiatky. FOTO SME – ARCHÍV |
Ako sa rozrastala Bratislava
Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.
Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.
Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.
V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.
O týždeň Čunovo
