SME
Štvrtok, 28. október, 2021 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky
MÁRIUS KOPCSAY

Miniromány

Kam ideš, Lao Čchi?¶

Barbora Haviarová: Svetlá veľkomesta 42.Barbora Haviarová: Svetlá veľkomesta 42.

Kam ideš, Lao Čchi?¶

Tak ako inokedy, aj teraz stála na zastávke a čakala na autobus s odchodom presne o trištvrte na osem. Presnejšie, o trištvrte na osem večer, teda 19.45. To už dobre vedel, mal to odskúšané, odpozorované. Zväčša, keď sa pobral na tento spoj, cestoval spolu s ňou. Teda, cestovali každý osve, ale tým istým autobusom. „Kam len ide?“ pýtal sa v duchu sám seba. Mala karamelovú pleť a úzke tmavé oči, čierne vlasy a na to, že bola Číňanka, sa obliekala až príliš európsky, našsky, hoci mu nebolo známe žiadne pravidlo, prečo by Číňanky nemali byť oblečené práve takto. Inými slovami, takúto Číňanku ešte nikdy nevidel. Akurát zakaždým na zastávke a potom vo večernom autobuse o trištvrte na osem. „Kam ideš, Lao Čchi, či bohvie ako sa to voláš?“ myslel si, keď stál za ňou na schodí­koch a díval sa, ako si kupuje lístok. „Kam len ideš?“ myslel si, keď sedel na zadnom sedadle, pozeral sa z okna, po očku však sledoval jej krehkú siluetu. „Kam, preboha, ideš?“ kládol si v duchu otázku, keď ju videl odchádzať z autobusovej stanice. Pracuje v reštaurácii? V nočnom podniku? Alebo v nejakom erotickom salóne? Našetril by si z úbohej výplaty a prežil by s ňou celú noc plnú vášne, pretože nik z jeho okolia s Číňankou nielenže noc, ale ani intímnu polhodinku jakživ neprežil. Jeho pokusy zblížiť sa s ňou boli neobratné. „Dobrý večer,“ pozdravil ju, ale nezbadala to. „Kam cestujete?“ spýtal sa, keď si k nej prisadol po pár rumoch na podguráženie a podporu logického myslenia vôbec. „Stretávam vás vždy v tom istom autobuse.“ „Ja viem, aj vy chodievate vždy o trištvrte na osem,“ povedala nečakane milo a so širokým ázijským úsmevom. „Pamätám si vás veľmi dobre.“ Dohodli si prvú schôdzku. Na druhej prežili noc plnú vášne. Tak to bolo pred štyrmi rokmi, keď sa zoznámili. Často na to myslí, keď sedí doma v kresle, civí na televízor a ukradomky sleduje, ako sa Lao Čchi oblieka a obúva. Je pol ôsmej, zasa len ide na ten autobus... „Lao Čchi?“ povie jej, osloví ju takto spisovne, nie poslovenčenou podobou Luči ako zvyčajne. „Lao Čchi, vari by si mi už mohla konečne prezradiť, kam ideš,“ povie, ale kým jeho slová doznejú, schodiskom sa už rozlieha klopkanie jej ostrých opätkov.


Tma

Vyšli von z krčmy a vplávali do tmy. Akoby sa tejto chvíle nevedeli dočkať, zastali, objali sa a pobozkali. Vtedy mu zišla na um myšlienka, na ktorú už celé roky nemal dôvod myslieť: ako vlastne milenci zistia, že práve teraz majú zastať, prerušiť prechádzku, rozhovor a venovať sa iba dotykom, bozkom a nežnostiam?

Vytiahla z vrecka cigarety a ponúkla aj jeho. Na okamih ich tváre osvetlil plamienok zapaľovača, vykročili a uvideli oproti sebe hlavu. Hlava trčala z prízemného okna a patrila starej babke. Zrejme videla celý výjav, prešli okolo nej s tichým chichotom a išli ďalej tmavou ulicou lemovanou rodinnými domami.

Vytiahla z vrecka zvoniaci či skôr vibrujúci telefón.

„Ahoj,“ povedala. Kráčal vedľa nej mlčky, snažil sa nevnímať obsah telefonátu, len predjarnú vôňu, ktorú bolo cítiť vo vzduchu. Vôňu budúcich kvetov, listov a stebiel trávy.

„Nemôžeš si to tak brať...“ vravela do telefónu. „Tak mu povedz... Povedz mu... Alebo mu radšej nič nehovor, radšej si to ešte rozmysli, vyspi sa, oddýchni si a potom uvidíš, pretože...“

„Aj ja si zavolám,“ zahundral si sám pre seba. Vytiahol z vrecka telefón.

„Ahoj,“ povedal. „Áno... áno, idem už z práce, ale ešte som bol... A ešte pôjdem... Nakúpim, áno, idem ešte do obchodu, tak som len, že čo treba... Mydlo, toaletný papier, chlieb, jogurty, paradajky... Ale tie sú teraz drahé... Ak si na niečo spomenieš, pošli mi ešte esemesku. Deti spia? Tak dobre... Ahoj.“

Skryl telefón do vrecka, ona ešte stále volala. Chytil ju za drobnú ruku schovanú v čiernej vlnenej rukavici. Preplietli sa im prsty, kráčala po obrubníku, musel už také čosi vidieť v dajakom filme, a teraz sa to dialo naozaj. Keď dotelefonovala, vzdychla si a povedala:

„Prepáč.“

„Ty prepáč,“ odpovedal jej a na základe nedohovoreného signálu opäť zastali a pobozkali sa, tentoraz dlhšie a vášnivejšie. Zatrúbilo na nich auto, čo išlo okolo. Blížili sa k hlavnej ulici, na ktorej už bola zastávka. Prestali sa držať za ruky a vyplávali z tmy. Netušili, že v nasledujúcich rokoch sa vďaka svetelnému znečisteniu už nikdy nezotmie.


Nedorozumenie

Peťko Pomalý zbožňoval večerné nákupy v hypermarkete. Po ôsmej už ľudí ubúdalo, pravda, tovaru tiež, ale mrazenú i čerstvú zeleninu, šunku, chlieb, jogurty, smotanu a kolu lajtku, to všetko vždy spoľahlivo dostal a odniesol v ruksaku domov hladnej a smädnej rodine. Navyše sa cestou mohol zastaviť na svoju obľúbenú čapovanú dvanástku v krčme na rohu.

V onen večer bolo ľudí v obchode akosi priveľa. A ani jeden vozík voľný! Odrazu zbadal, že kyprá červenovlasá pani, ktorá práve platí pri pokladni, má vo vozíku už iba pobalenú tašku, ktorú istotne čochvíľa vezme do rúk a odíde. Podišiel k nej.

„Vozík si môžem rezervovať, pravda?“ povedal veselo, ale pani ho prepichla nenávistným pohľadom. Nervózne vyberala z peňaženky kartu. Podala ju predavačke, vyťukala svoj PIN a čakala.

„Momento!“ odvrkla Peťkovi.

„Len pokojne, počkám,“ snažil sa ju upokojiť Peťko, pretože sa mu zdala nervózna. Namiesto odpovede však naňho zagánila, uchopila tašku do mocnej ruky a podala Petrovi prázdny vozík.

Toho večera sa Amanda Crescendo-Buzattiová vrátila do svojej hotelovej izby mimoriadne roztrpčená.

„Títo Slováci nemajú nijaké spôsoby,“ povedala svojmu mužovi Paolovi Crescendo-Buzattimu. „Nech sa len tešia, akú o nich napíšem správu, aký to bude referát. Kým sa nenaučia móresom, nebudú sem chodiť turisti a basta!!!“

Peťko Pomalý zasa raz popíjal obľúbenú dvanástku vo svojej obľúbenej krčme. Spokojne sa vracal z nákupu, oproti nemu sedel nešťastný kamarát Vladko Francko, donedávna prevádzkar v istom horskom hoteli.

„Nejaká krava z Európskej únie na nás nabrýzga v nejakej brožúre... A nám potom nedajú grant,“ rozčuľoval sa Vladko. „Turisti nechodia, šéf zúri a asi zavrie podnik. A ja som na ulici. Čo jej tu kto spravil? Takých somárov, čo nám robia hanbu, by mali zatvoriť, zaškrtiť, utopiť!“

„Veru tak,“ nepresvedčivo prisvedčil Peťko Pomalý a glgol si piva.



Cyklus Miniromány v denníku SME a Rádiu Devín pripravujú Koloman Kertész Bagala a Karol D. Horváth. Viac na http://knihy.sme.sk/poviedka

O autoroch

Márius Kopcsay sa narodil 21. 4. 1968 v Bratislave. Pôvodne študoval chémiu a fyziku, po Nežnej revolúcii v novembri 1989 však podľahol vábeniu slobody prejavu a stal sa novinárom, v súčasnosti je komentátorom v mienkotvornom denníku. Je trojnásobným finalistom súťaže Poviedka roka a vydal tri zbierky poviedok - Kritický deň (1998, Cena Ivana Kraska), Stratené roky (2004, český preklad 2007) a Zbytočný život (2006). Poviedky publikoval v Čechách, Maďarsku, Slovinsku, Rakúsku a Nemecku. Jeho prvý román Domov (2005) získal Veľkú cenu za východoeurópsku literatúru, ktorú udeľuje rakúsky KulturKontakt. Na Slovensku bol dvakrát nominovaný medzi 10 najlepších kníh v roku 2005 a 2006 a nominovaný na prestížnu cenu Anasoft Litera. V súčasnosti dokončuje román Mystifikátor, ktorý vyjde 1. septembra.

Autorka fotografie Barbora Haviarová je študentkou Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave na Katedre fotografie a nových médií v Ateliéri Filipa Vanča.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koniec Bratislavy? Pre túto firmu môžete pracovať aj cez polovicu republiky
  2. Vraciame spoločnosti priazeň, ktorú nám už 30 rokov prejavuje
  3. Ako by ste chceli bývať? Zapojte sa do prieskumu o bývaní
  4. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite
  5. Ako získať nabíjaciu kartu k novému elektromobilu?
  6. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  7. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  8. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  9. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova
  10. Tristo nových lavičiek pre Bratislavu vďaka ČSOB nadácii
  1. 365.bank prináša digitálnu hypotéku s možnosťou podania žiadosti
  2. EUBA udelila čestné vedecké hodnosti „doctor honoris causa“
  3. Miška ochrnula z minúty na minútu, teraz pre ňu svitá nová nádej
  4. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Digitálne zručnosti žiakov a študentov podporí Nadácia Orange
  7. Chcete dočasné tetovanie, používajte Hennu
  8. Vyťahovanie zapadnutého jazyka je mýtus
  9. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna
  10. Spoľahlivá energia a úspora technológiami
  1. NDS otvára nový úsek diaľnice D1, západný obchvat Prešova 10 411
  2. Kaufland otvára prvú predajňu s fotovoltaickým systémom 9 901
  3. Chladené halušky? Od tejto firmy si ich obľúbili na Slovensku 9 507
  4. Peniaze začali strácať hodnotu, treba sa brániť! 6 508
  5. Najtajnejšie ponuky módnych kúskov v Európe – iba na pozvanie 5 276
  6. Oprášte cestovateľské plány, jeseň sa nesie v znamení poznávania 3 709
  7. Heľenine oči zahrajú hit o obchvate Prešovčanom z kamióna 3 314
  8. Ako na rodinný rozpočet v troch jednoduchých krokoch 2 857
  9. Chcete ušetriť na aute? Namiesto kúpy si ho prenajmite 2 525
  10. Nechajte kryptomeny na Fumbi 2 007
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  2. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  3. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  4. Anton Sládek: Bratislava - budova bývalej sociálnej poisťovne na Bezručovej - interiér
  5. Martin Pekár: Prečo limit 130 km/h život v Bratislave nezlepší
  6. Anton Sládek: Bratislava - Klemensova ulica
  7. Anton Sládek: Príjemné detaily na Radlinského ulici
  8. Matej Vagač: Park na Kollárovom námestí opäť v ohrození...
  1. Matúš Lazúr: Neočkovaní dôchodcovia si vianočné príspevky nezaslúžia 14 939
  2. Věra Tepličková: Nepoškvrnené očkovanie - ďalší zázrak alebo zvrátenosť vlády neboráka Hegera? 8 417
  3. Rastislav Čurma: Kde zobrať vodičov kamiónov (Hommo na ceste zavadzalis) 7 764
  4. Stanislav Martinčko: Veno pre drahú nevestu z úradu práce v Pezinku?? 5 428
  5. Michal Porubän: "Nenávistná Čaputová" vs "Mierotvorca Blaha". 4 871
  6. Tereza Krajčová: Anglický denník: 16. S panickou poruchou v zahraničí alebo na maličkostiach záleží 4 475
  7. Július Kovács: Kaliňák a Počiatek ma chcú dostať do basy pomocou justičnej a policajnej mafie, dodnes ju riadi Fico, lebo som upozornil na ich zlodejstvá. 4 135
  8. Jiří Ščobák: Paní Záborská, jste zbabělec! Dovedete cílit jen na nejsnadnější cíl - ženy 3 946
  1. Matúš Sarvaš: Krádeže, vlámanie a drogy u mladistvého. Verdikt súdu? Napomenutie a dohľad (Prípad prokurátora)
  2. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 2: Flow, alebo ako pri práci stratiť pojem o čase
  3. Karolína Farská: Česká predvolebná kampaň vrcholí. Nastavuje trend aj pre tú budúcu na Slovensku
  4. Milota Sidorová: Ženy doplácajú na nedostupnosť bývania najviac. Takto to vyriešili vo Viedni
  5. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  6. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  7. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  8. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
Skryť Zatvoriť reklamu