Na cestu do koncentračného tábora smeruje 25 dobytčích vagónov. V každom z nich je natlačených 40 ľudí.
Podmienky, atmosféru a osudy slovenských židov a Rómov vyvezených do likvidačných táborov dokumentuje putovná výstava Vagón. Odvčera do piatka ju návštevníci môžu vidieť na hlavnej stanici. Marek Syrný z Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici hovorí, že vagóny sú z 30. rokov. „Je možné, že skutočne slúžili na transporty.“
V jednom z nich sa dvaja mladíci skúšajú postaviť na vyznačené miesta. Cestujúci mal totiž pre seba a batožinu pol metra štvorcového. „Pozri, ako tu boli natlačení, to musela byť hrôza,“ rozprávajú sa. Keď sa zatvoria dvere, ostane desaťcentimetrová škára, ktorou dovnútra prúdi vzduch. Hore sú malé zamrežované okienka. Na obrazovke beží film s výpoveďami tých, ktorí prežili. „Neviem, či som skutočne odpustila,“ hovorí jedna zo žien. „Odpustiť? Veď to hádam nie je možné,“ komentuje to jeden z divákov.
Ďalšia pamätníčka v zázname spomína na oslobodenie. Prvé, čo im Američania dali do ruky, bola zubná kefka. Oni však čakali jedlo. To nasledovalo až po dávke vitamínov.
„Videla som viacero dokumentov o holokauste, no tu sú veľmi silné svedectvá,“ povedala o výstave 40-ročná Miriam. „Napríklad žena, ktorá musela vybrať kartu na smrť aj pre svoju matku. Alebo iná, ktorá sa s dieťaťom zachránila tesne pred splynovaním, lebo došiel cyklón B.“
To, že ide o príbehy utrpenia konkrétnych ľudí pripomína aj stena ich fotografií v prvom vagóne. Úplné vylúčenie židov zo spoločnosti dokladujú úryvky zákonov. Nesmeli loviť ryby, učiť sa ani viesť bicykel či auto.
Autor: dagu
