Pamätám sa na jeden Štedrý večer, keď cez deň zapršalo a do večera zmrzlo všetko na kosť! V oknách žiarili sviečky a prskavky, nad mestom lietali anjeli, ľudia boli pri štedrej večeri - ale môj pes ma uhovoril, aby sme sa šli prejsť.
Pedro bol tichej povahy, veľmi sme si rozumeli. Vyšli sme na ulicu a tá bola ako klzisko! Pedro sa rozbehol a viezol sa po štyroch labkách doďaleka. Zmizol na tom lesklom chodníku smerom k Manderláku, po chvíli sa priviezol na ľade späť. Najprv som si myslel, že ho tá rýchlosť jazdy na ľade zošokovala, ale nie. Vyzeral spokojne. Nakoľko nevedel zabrzdiť - zmizol okolo mňa na štyroch labkách obrovskou rýchlosťou smerom k trhu pri Ondrejskom cintoríne.
Bol to rýchlokorčuliarsky Štedrý večer. Snehu nikde. Celá Bratislava bola zamrznutá, stvrdnutá ako orechová škrupina. K môjmu Pedrovi na štyroch labkách sa pridali deti na dvoch labkách a Dunajská bola celá v pohybe.
Mamy sa ich snažili odchytávať, ale to by museli mať siete ako rybári v Andalúzii. Dospelí v ten vianočný deň radšej z domu ani nos nevystrčili.
Inokedy nastala v našom miernom pásme snehová chujava už koncom novembra! Záľaha snehu, kopce po oboch stranách ulice, a čo bolo najhoršie - v noci zavialo brány a von z domu sa dostal len ten, čo mal lopatu.
Chlapci z Dunajskej ulice veľmi zosmutneli. Pre množstvo snehu sa nemohli dostať do školy. A do školy chodili veľmi radi! Každá vynechaná hodina ich vedela veľmi rozžialiť. Ale napadlo toľko snehu - že Dunajská ulica znehybnela.
Na našom dvore mohlo dôjsť aj k stratám na životoch. Na domovníčku Smutkovú sa skydlo zo strechy v jednej chvíli toľko snehu, že ju zvalilo na zem a načisto primliaždilo! Ani deti neboli na tom lepšie. Vo dvore bol kopec snehu, nahrabaný z okrajov - aby sa dalo chodiť do pivnice a kôlne. Chlapčiská boli pri chuti, začali sme stavať pod kopcom tunel. Striedali sme sa ako praví tunelári - chceli sme sa prekopať na druhú stranu snehového kopca. Nebudete mi veriť, ale žijú ešte na našej Dunajskej ulici očití svedkovia - pri tunelovaní zasypalo akurát mňa! Otec s domovníkom ma vyhrabávali spod kopca lopatami, hrabľami a holými rukami...
Málo chýbalo a do Staromestských novín by koncom tisícročia nemal kto písať o Dunajskej ulici! Ale poviem vám úprimne, že po tej skúsenosti som sa vždy na lyžovačke pri prednáške o lavínach len usmieval. Ja som pobyt pod snehom zažil! Ja som bol pod snehom štyri minúty! Ja viem, čo je to nevedieť pod snehom, kde je hore a kde je dolu! Ja viem, aká je pod snehom tma tmúca!
A bol aj taký Štedrý večer na Dunajskej ulici, že bolo teplo, odmäk, hotová jar. Skadiaľsi spoza Álp vial teplý fén. Deti boli veľmi sklamané. Ale čo potom s deťmi na ostrove Curacao, keď je Štedrý deň a všade okolo len horúca piesková pláž?
Mám rád Štedrý deň na Dunajskej ulici. Naša ulica je v miernom pásme nevypočítateľná. Vždy nás niečím prekvapila. Možno tohto roku bude na ulici snehová čvachtanica. Môj otec hovoril tej snehovej kaši exoticky „loč-poč“. Mne je v podstate jedno, aké bude počasie. Ja som len za to, aby bol na Dunajskej ulici pokoj a mier, aby sa nestrieľalo, aby nevypukla bojová „kuca-paca“.
Pokračovanie nabudúce
Súčasťou edície Bratislava – Pressburg, ktorú vydáva Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT, je aj kniha Júliusa Satinského Chlapci z Dunajskej ulice. Autor v nej spomína na roky prežité na Dunajskej ulici. Najprv býval v starom dome č. 56 oproti detskému parku, potom nad Liga pasážou a napokon v modernom činžiaku na dolnom konci ulice.
Vo Vydavateľstve PT Alberta Marenčina v edícii Bratislava – Pressburg vyšli ešte knihy: Karl Benyovszky – Malebné zákutia a dvory starého Prešporka, Prechádzka starým Prešporkom, Obrázky z prešporského geta (aj v nemeckom jazyku), Tajuplné povesti zo starého Prešporka, Železná studnička; Tivadar Ortvay – Ulice a námestia Bratislavy – Podhradie, Ferdinandovo Mesto, Mesto Františka Jozefa, Staré Mesto; Július Satinský – Polstoročie s Bratislavou; Peter Ševčovič – Z kuchyne prešporských vodníkov; Jozef Hanák – Bratislavskí fotografi a ďalšie.
