SME
Nedeľa, 5. február, 2023 | Meniny má Agáta

Devínska potrebuje napojenie na mesto

Devínska Nová Ves bude potrebovať lepšiu MHD do mesta a diaľničnú križovatku na Stupavu.Na oboch sa už pracuje.

Devínska Nová Ves sa po pričlenení k Bratislave v roku 1972 rozšírila o sídlisko a podniky najmä automobilového priemyslu.Devínska Nová Ves sa po pričlenení k Bratislave v roku 1972 rozšírila o sídlisko a podniky najmä automobilového priemyslu. (Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

Lepšie cesty, doprava, siete, služby a prilákanie investorov.

Také sú hlavné priority Devínskej Novej Vsi do budúcnosti. Kým donedávna bola táto časť Bratislavy ako odtrhnutá od mesta, v najbližších rokoch sa to má zmeniť. Aj tu sa chystá výstavba, dokonca časť novej mestskej štvrte Lamačská brána bude ležať aj na území Devínskej. A v rámci miliardovej investície bude investor rozširovať aj električkovú trať, ktorá by mala prechádzať bulvárom obytnej zóny v Lamači – možno sa potiahne až do Devínskej.

Križovatka

Ako ďalšia podmienka rozvoja obce a areálu Volkswagen je stavba diaľničnej križovatky Stupava-juh, ktorá by mohla byť v budúcnosti súčasťou nultého okruhu. „Križovatka na diaľnici D2 je už vyprojektovaná aj s komunikáciou po Volkswagen,“ hovorí architekt mestskej časti Milan Beláček. Na trasu predĺženia do Marcheggu práve prebieha posudzovanie vplyvov zámeru na životné prostredie. Investorom je Národná diaľničná spoločnosť.

Mestská časť by však chcela riešiť aj lepšie železničné spojenie s mestom v rámci integrovanej dopravy.

Chystá sa aj rozširovanie ciest pre peších a cyklistov. Existujú už projekty na znovuvybudovanie mosta cez Moravu, ktorý by viedol do rakúskeho Slosshofu. Ľahký oceľový most by mohol napomôcť aj rozvíjajúcemu sa cestovnému ruchu. Pôsobí tu už rok Turistická informačná kancelária, ktorá usporadúva vychádzky, dala napríklad ohradiť Sandberg, unikátny pieskovcový vrch,­ aby ho neničili vandali.

Predaj pozemkov

Predaj pozemkov v Devínskej sa spája aj s korupčnou kauzou. Miestny poslanec Jozef M. podľa Úradu boja proti korupcii prijal úplatok 2,3 milióna korún za to, že ovplyvní zastupiteľstvo. To malo odsúhlasiť zmenu kvalifikácie pozemku pri Volkswagene na stavebný a jeho predaj. To poslanci schválili ešte v minulom volebnom období, zmluva je dnes neplatná, investor nezložil zálohu.

Úplatok mal poslanec žiadať ešte začiatkom roka 2006 od predstaviteľa zahraničnej spoločnosti.

Ekologické dedičstvo

Devínska Nová Ves zrejme ako jedna z prvých mestských častí bude mať svoj plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja, predpoklad na čerpanie európskych peňazí. „Po prerokovaní v miestnej rade a pripomienkovaní občanmi ho v septembri dostane zastupiteľstvo,“ povedal architekt.

Veľkým problémom mestskej časti, ktorá je známa krásnou prírodou, je paradoxne aj ekologické dedičstvo komunizmu – skládky odpadov. Devínska je tiež ohrozená povodňami. To by sa však čoskoro mohlo zmeniť, do roku 2010 plánuje mesto dokončiť protipovodňovú hrádzu Bratislavy v najviac ohrozených zónach.

Devínskou viedla aj Jantárová cesta

Devínska Nová Ves sa pýši mimoriadnou históriou už od obdobia neolitu. Pôvodné osídlenie, ale aj to, že obcou neskôr viedla historická Jantárová cesta, ovplyvnili jej vývoj.

Pôvodný názov obce bol iba Nová Ves. Aj napriek očakávaniu, že bude historicky zdokumentovaná veľmi zavčasu, prvá písomná správa o obci je až z 10. októbra 1451. Do Novej Vsi sa v 30. rokoch 16. storočia presťahovali Chorváti, ktorí počtom dokonca prevýšili pôvodné obyvateľstvo, a tak sa roku 1552 začala nazývať Chorvátskou Novou Vsou. Ako Devínska Nová Ves je zatiaľ doložená až od 18. storočia.

Obec bola pôvodne poddanskou osadou hradu Devín. Patrila aj viacerým šľachtickým rodom. Keď sa po vpáde Turkov do Uhorska vnútropolitický život krajiny začal sústreďovať do Bratislavy a Slovensko sa stalo hospodárskym a kultúrnym centrom Uhorska, stúpol aj význam obce, ktorá ležala na najkratšej ceste medzi Viedňou a Bratislavou.

Hospodársky a strategický význam mal pre obec most cez rieku Morava, v súčasnosti sa uvažuje o jeho obnove, no iba pre peších a cyklistov. Rieka tvorila colnú hranicu medzi Rakúskom a Uhorskom, colnica tu stála od začiatku 18. storočia. Železničná trať Gänserndorf - Devínska Nová Ves - Bratislava, otvorená roku 1848, bola prvou parnou železnicou v Uhorsku. Vďaka železničnému spojeniu sa začal v obci rozvíjať aj priemysel, v roku 1870 otvorili kameňolom. Po pričlenení obce k Bratislave v roku 1972 sa táto mestská časť rozšírila o sídlisko a podniky najmä automobilového priemyslu.

Kostol Ducha svätého je najvýznamnejšou sakrálnou stavbou v mestskej časti. Literatúra uvádza postavenie kostola okolo roku 1580, pochádza teda už z renesancie. Stavba je z kameňa.
FOTO – WWW. DEVINSKANOVAVES.SK
Ako sa rozrastala Bratislava

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.

Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.

Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.

Pozostatky komunizmu v Devínskej Novej Vsi – strážnice pri hranici s Rakúskom.
WWW. DEVINSKANOVAVES.SK
Mestská časť Devínska Nová Ves

Počet obyvateľov............................................................... 15 432

Starosta ............................................................ Vladimír Mráz

Počet poslancov.................................................................... 24

Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.

O týždeň Rača
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  4. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  5. Dodajte vašej pokožke šťavu
  6. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť?
  1. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  2. Tím súťažného kvízu Riskuj! vyráža za fanúšikmi do Košíc
  3. Viete, kto je Najzamestnávateľ vo finančných službách?
  4. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  5. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  7. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  8. Vica Kerekes: Som väčší introvert, ako sa zdá
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 13 831
  2. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 154
  3. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 2 231
  4. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 2 212
  5. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 1 821
  6. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 1 669
  7. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 1 155
  8. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 118
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 18 301
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 036
  3. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 5 941
  4. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 3 849
  5. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 647
  6. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll 3 336
  7. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca. 3 149
  8. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 3 065
  1. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  3. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťZatvoriť reklamu