sa opaľujú okolo , ako ľudia v ňom,“ hovorí 27-ročná Beata, ktorá sa chodieva kúpať na Tehelné pole.
„S rodinou sa väčšinou vyberieme na Zlaté piesky alebo Kuchajdu, ale plavčíkov som tam nikdy nevidela. Možno som si ich nevšimla,“ hovorí 33-ročná Miriam z Ružinova. „Vo vode som dosť neistá. Obávam sa, že by som sa skôr utopila, ako by ma zachránili. Moc sa na plavčíkov nespolieham,“ dodáva.
„Záchranári na Kuchajde sú dobre viditeľní,“ oponuje 30-ročný Boris. Navyše si nemyslím, že ich hlavnou úlohou je byť viditeľný, ale byť na správnom mieste a čo najrýchlejšie a profesionálne zasiahnuť.“
Návštevníčka Zlatých pieskov, 29-ročná Martina, je presvedčená, že záchranári by mali zasiahnuť ešte predtým, ako sa niekto topí. „Skôr verím na to, že majú upozorniť ľudí, ktorí vo vode ohrozujú ostatných a nečakať na to, kým sa niečo stane.“
Na kúpaliskách bývajú najväčším problémom mladí ľudia, ktorí skáču do bazéna, aj keď je tam hlava na hlave. „Plavčíkov si všimnem vždy. S kamarátmi skáčeme do vody, je to predsa zábava. Samozrejme, že nás upozorňujú. Myslím si, že to robia preto, lebo musia. Nezdá sa mi, že by im išlo o to, aby sme sa nezranili alebo neublížili iným. Raz som sa s jedným pochytil a jediný jeho argument bol ten, že skákanie zakazujú pravidlá,“ hovorí 19-ročný Michal. „Na Tehelnom poli si však plavčík na nás po skákaní zasadol. Stál na tom mieste, kde sme boli a celý čas nás nespustil z očí. Nakoniec sme radšej vyliezli z vody von.“
Jozef, ktorý sa chodí kúpať na Delfín, tvrdí, že plavčíci tam situáciu ponechávajú na samovývoj. „Chvíľami niekoho okríknu a zapískajú, ale je to smiešne v porovnaní s tým, čo sa môže stať. Rozbláznení tínedžeri skáču priamo pri nápisoch, ktoré to zakazujú.“
Matka troch detí, 40-ročná Andrea sa najlepšie cíti na kúpalisku v Senci. „Kde sa obzriem, vidím plavčíka. Mám pocit, že naozaj sledujú, čo sa vo vode deje. Ak sa deti idú kúpať inde, vždy som nervózna. Keby som však neverila, že na inom kúpalisku plavčíci aspoň ako-tak na nich dozrú, nemohla by som ich nikde púšťať.“
Pozitívny názor na záchranárov má 25-ročná Zuzana. „Som presvedčená, že by mi pomohli. Sú na to vyškolení a určite by na seba nebrali riziko, že prácu zanedbajú. A že sa občas s niekým rozprávajú? Je to ľudské. Veď kto by vydržal celý deň len pozerať do vody a ani na chvíľu si nevydýchnuť.“
