Biskupice riešia kanalizáciu aj skládky

Počet obyvateľov v Podunajských Biskupiciach prudko zvýšila socialistická sídlisková výstavba na Dolných honoch a Medzijarkoch. Ako jedna z okrajovejších mestských častí teraz Biskupice zápasia s nevyhovujúcim dopravným spojením s centrom mesta, chýbajúcou kanalizáciou či nelegálnymi sklád­kami.

Doprava a kanalizácia

Dopravné napojenie na centrum mesta už nevyhovuje kapacitne ani stavebno-technicky. Biskupice navrhli magistrátu zvýšiť priepustnosť križovatiek Slovnaftská – Svornosti a Svornosti – Popradská ich prebudovaním na mimoúrovňové a na štyri pruhy rozšíriť Ulicu svornosti.

Kanalizácia by mala byť v mestskej časti dobudovaná do roku 2010 v rámci projektu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti na odkanalizovanie podunajskej časti bratislavského regiónu.

Čierne skládky najčastejšie vznikajú pri vstupe do Bratislavy. Miestny úrad ich monitoruje spolu s políciou. Na pristihnuté firmy s oprávnením na nakladanie s odpadom budú podávať návrhy na odňatie licencie.

Nepriaznivý územný plán

Z hľadiska miestneho úradu nový územný plán Biskupice odsúva do polohy výrobno-priemyselnej okrajovej časti mesta. Preferuje rozvoj zmiešaných území rozvoja obchodu, služieb, distribúcie či skladovania a stavebníctva hlavne v okolí Ulice svornosti.

V lokalitách ako Piaty hon, ktoré by sa mohli rozvíjať, územný plán už menej zohľadňuje bývanie, najmä málopodlažnú zástavbu aj plochy na šport a rekreáciu či nové záhradkárske osady.

Na vybudovanie a prevádzku kultúrno-spoločenských a športových zariadení Biskupice navyše nemajú dosť peňazí.

Rekonštrukcie a výstavba

Miestni poslanci teraz schválili obnovu trhovísk na Biskupickej ulici v historickej časti a Latorickej na Dolných honoch. Trhový priestor na Medzijar­koch vo verejnej súťaži ponúknu na výstavbu polyfunkčného objektu, v ktorom má ostať zachované verejné trhovisko.

Mestská časť plánuje zabezpečiť aj obnovu dvoch zdravotných stredísk na Lotyšskej a Učiteľskej. Chce ich ponúknuť investorom na výstavbu polyfunkčnej nadstavby.

Podmienkou bude kompletná rekonštrukcia budov. Ak statický posudok nepovolí nadstavbu, objekty zrejme postavia nanovo. V oboch prípadoch však platí, že zdravotné strediská v nich ostanú zachované.

Najväčšia výstavba v súčasnosti prebieha na území zóny Centrum. Vznikajú tam polyfunkčné objekty s bytmi a občianskou vybavenosťou. Rodinné domy stavajú na ploche medzi ulicami Hydinárska a Vino­hradnícka.

Mestská časť Podunajské Biskupice

Počet obyvateľov ..................................................................22 220

Starostka ..........................................................Alžbeta Ožvaldová

Počet poslancov..........................................................................31

Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.

O týždeň Devínska Nová Ves

V Podunajských Biskupiciach boli aj Avari

Prvé osídlenie Podunajských Biskupíc siaha do doby Rímskej ríše. Nachádzalo sa tu aj centrum avarskej provincie Vetvár so sídlom avarských biskupov. Názov Biskupíc pravdepodobne pochádza ešte z tohto obdobia. Do roku 1944 sa však niekoľkokrát menil názov z Biskupice – Püpöki na Bratislavské Biskupice či Biskupice pri Dunaji.

Viedla tadiaľto Jantárová cesta, ktorú využívali obchodníci aj vojaci. K strategickému významu prispeli aj priechody cez dunajské ramená smerom na Rusovce, na Viedeň a Prievoz do Bratislavy a cez Vrakuňu do Trnavy.

Usídlila sa tu silná kolónia saských Nemcov, presídľovali sa sem aj Slováci z Oravy, Kysúc a tiež Juhoslovania a Rumuni v období druhej svetovej vojny a po nej. Počet obyvateľov prudko vzrástol po výstavbe sídlisk Medzi jarkami a Dolné hony. K Bratislave sa Biskupice pripojili v roku 1972, jednou z mestských častí sa stali v roku 1990.

Najväčšou pamiatkou je Kostol sv. Mikuláša

Najvýznamnejšou biskupickou pamiatkou je farský Kostol sv. Mikuláša. Najkrajšou časťou kostola je svätyňa so zachovanou gotickou klenbou. V sakristii objavili zvyšky ranostredovekých fresiek, ktoré zreštaurovali.

Je tu aj pôvodný oltár z náhrobnej kaplnky rodiny Ormosdyovcov, správcov majetkov ostrihomského arcibiskupstva. Je jedným zo série oltárov v kaplnke sv. Ladislava v Primaciálnom paláci.(podľa www.biskupice.sk)

Ako sa rozrastala Bratislava

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.

Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.

Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.