Devín bojuje s dlhom a novou výstavbou

Dejiny samosprávy Devína sa spájajú predovšetkým so zlou finančnou situáciou. Dlhy a neschopnosť ich splácať dostali mestskú časť ako prvú v Bratislave do nútenej správy. Bolo to v roku 2005. Dlh vznikol pri neúspešnom podnikaní mestskej časti.

Pomôcť má magistrát

Firmu Devín Holding založili v roku 1997 ako súčasť rozvojových aktivít mestskej časti, v jej predstavenstve boli aj známe osobnosti.

Na vydražených pozemkoch začala firma stavať obytné domy, na ktoré si vzala niekoľko nevýhodných úverov. Úroky z nich chcela zaplatiť z ďalších úverov, tie však nesplácala včas. Výsledkom bol niekoľko stotisícový dlh, ktorý spolu s poplatkami za omeškanie dosiahol takmer miliardu. Podľa starostky Ľubice Kolkovej je dnešná zadlženosť na úrovni 600 miliónov. Devín Holding v likvidácii vymazali z obchodného registra v roku 2004.

Príjmy Devína sú okolo deviatich miliónov, ani predaj vlastného majetku pri splácaní veľmi nepomáha. Primátor Andrej Ďurkovský verejne povedal, že mesto pomôže Devín oddlžiť.

Kremeľská a viladomy

Najvýznamnejšou dopravnou stavbou za posledné roky v Devíne bola rekonštrukcia Kremeľskej ulice, ktorá je chrbticou mestskej časti. Jazdia tadiaľto nielen autobusy, ale aj množstvo tranzitnej dopravy.

Po ôsmich rokoch trojetapových prác otvorili zrekonštruovanú ulicu v roku 2004. Do opráv dal Generálny investor Bratislavy 65,3 milióna korún. Počas rekonštrukcie vymenila Bratislavská vodárenská spoločnosť vodovody a kanalizáciu.

Keď pred mesiacom mestská rada rozprávala o peniazoch, Kolková žiadala, aby mesto zvážilo posledný úsek rekonštrukcie Kremeľskej, ktorý ešte nie je hotový. Mesto reagovalo, že ak má do Devína investovať, bude to na odstránenie dlhu.

Verejná mienka v Devíne sa otriasla, keď sa plánovala výstavba viladomov v lokalite Záhradky. Proti novej rezidenčnej štvrti sa angažovala aj terajšia starostka, petíciu podpísala takmer polovica Devínčanov. Ich argumentom bolo, že nová výstavba zvýši počet obyvateľov Devína na dvojnásobok a znehodnotí prírodné prostredie.

Kauzou sa zaoberalo aj ministerstvo výstavby, to potvrdilo, že stavať sa môže. Odvtedy sa plánuje ďalšia podobná výstavba. Mestská časť podľa starostky trvá na tom, že štvorposchodové domy sú v tejto časti Bratislavy privysoké.

Záplavy a komáre

Devín je známy aj častými záplavami a následným premnožením komárov. No napríklad na rozdiel od Ružinova či Starého Mesta má Devín problém zaplatiť postreky zo svojich peňazí. Magistrát dá v tomto roku na desinsekciu v celom meste 2,5 milióna korún.

Mestská časť Devín

Počet obyvateľov .....................................................................884

Starostka ................................................................Ľubica Kolková

Počet poslancov...........................................................................7

Kedysi samostatné obce sa postupne stávali súčasťou Bratislavy. Ich súčasnému rozvoju a histórii sa budeme každý týždeň venovať v piatkovej prílohe Bratislava.

Pri hrade Devín boli hranice Rímskej ríše

Hrad Devín bol dôležitým keltským sídliskom, súčasťou hraničného pásma Rímskej ríše Limes Romanus a významnou pevnosťou Veľkomoravskej ríše - v roku 864 sa v historických prameňoch spomína hrad Dowina.

Najstaršia časť dnešného hradu je z 13. storočia, najväčší stavebný rozmach nastal v 15. a 16. storočí. Potom pustol a v roku 1809 ho definitívne zničili napoleonské vojská. Pre štúrovcov sa stal symbolom národnej svojbytnosti.

Hrad Devín spravuje mestské múzeum a ide o jednu z najvýznamnejších archeologických lokalít na Slovensku. Stále tu prebieha archeologický výskum – za posledné roky tu našli zvyšky rímskej veže z 1. storočia, množstvo keramických predmetov a praveké osídlenie v priestore za hradbami. Okrem muzeálnych expozícií je lákadlom pre návštevníkov aj výhľad na sútok riek Dunaj a Morava a celé okolie. (lin)

Dnes časť Bratislavy, kedysi mesto

Dnešná mestská časť Devín vznikla na križovatke obchod­ných ciest. Vďaka rozvoju remesiel sa v roku 1568 stala mestom. Fungoval tu cech lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov aj vinohradníkov, prekvitala lodná doprava. V roku 1829 bola založená Dunajská paroplavebná spoločnosť, vzostup znamenalo otvorenie Lanfranconiho kameňolomu.

Devín je známy aj ríbezľovým vínom. Vedľa seba tu žilo viacero národností – Nemci, Maďari, Slováci, Židia a Chorváti. K Bratislave bol pripojený roku 1946.

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a pričleňovaním priľahlých obcí.

Do roku 1945 tvorilo Bratislavu iba dnešné Staré Mesto, Nové Mesto a časti Ružinova (Nivy a Trnávka). Karlovu Ves však pričlenili už v roku 1943.

Od 1. apríla 1946 patrí k Bratislave ďalších sedem obcí - Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.

Ako hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky sa Bratislava v roku 1971 rozšírila o ďalších sedem obcí, boli to Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo.

V súčasnosti má Bratislava sedemnásť mestských častí.

Autor: r